Origináloš

Písmo: A- | A+

Bratislavčania často nadávajú na dopravu. Či idú autom, alebo MHD, vždy sa nájde dôvod na kritiku a niečo nefunguje. Ale sú to aj mini príbehy so špecifickými ľuďmi, ktoré si všímam ja. Začala som pred pandémiou a toto je siedmy.

Vždy keď nastúpim do novej električky, tak si pomyslím, že sú naozaj fajn. Teda super nové už nie sú, keďže ich máme nejaký ten rok, ale rozhodne sú tichšie, vyzerajú čistejšie a hlavne sú bezbariérové. Tým, že nie sú až tak hlučné, aj cestujúci väčšinou tlmia hlasy, až na pár výnimiek. Vždy sa nájdu jedinci, ktorým je jedno či sú v novej alebo starej električke, jednoducho, správajú sa po svojom. Môžeme to zhrnúť, že sa správajú "po svojom" všade.

Keď som nastúpila do električky číslo štyri, bola dosť plná. Postavila som sa teda tam, kde bolo aspoň trochu miesta. Jasné, že tam bol "môj" človek. Najprv ma ovalila prenikavá vôňa (tak dobre smrad) lacnej kolínskej, ktorú na seba vylial spolucestujúci tmavšej pleti. Mal na háku, že je hlučný a robil si „svoj biznis“. Vždy žasnem nad tým, ako niektorí ľudia dokážu neuveriteľne skombinovať jednotlivé kusy oblečenia. Tento, inak veselo pôsobiaci pán, rozhodne v kombe roka nesklamal. Oranžová šuštiaková súprava, ktorú mal na sebe by nebola ničím zvláštna, ale tým, že si dal k nej biele ponožky s krokodílom a čierne lakované mokasíny – „ZABIL“. Sedel si s úsmevom na tvári ako riaditeľ obchodného domu a okolo seba mal naukladané asi tri veľké kárované tašky, ktoré radšej nikto neprekročil a sedadlo vedľa neho bolo pochopiteľne prázdne. Odrazu mu nahlas zazvonil mobil. Najprv očami zameral na displej, kto volá a potom maďarským prízvukom nadšene spustil: „Kárči...sijástok...už idem pomaly k tebe. Nesiem ti ten tovar šecko origináloš ako vždy. Guči origináloš, Rada či jako to je origináloš...ano aj Tomiho Hilvigera mám....no jak pre teba super cenovo...“

Toto už začalo byť pre cestujúcich zaujímavé a niektorí zvedavci sa snažili pohľadom zistiť, aké „origináloš“ má v tých károvaných taškách. Tak som začala "zisťovať" aj ja. Nahádzané to tam bolo tak, že veľmi „origináloš“ to nevyzeralo. Idylku prerušil hlas, ktorý snáď nikto nemá rád – „Kontrola cestovných lístkov.“ Samozrejme, že občan tmavšej pleti nemal lístok, ale snažil sa ponúknuť revízorovi „origináloš“ voňavku ako úplatok. Potom tvrdil, že lístok má, ale nevie kde a nakoniec mu práve niekto ukradol doklady, pričom dostal šok a zabudol kde býva. Takže revízor ho „origináloš“ vyprevadil aj so svojim kolegom von z električky.

Skryť Zatvoriť reklamu