Najlepší sú takzvaní „nenápadní“ herci, ktorí sa snažia na seba upútať pozornosť za každú cenu. Minule do päťky nastúpili dvaja chalani, ktorí išli očividne z posilňovne. Už len to nastupovanie bolo také, aby bolo zjavné, že ledva prejdú cez dvere. Keď „šťastne“ nastúpili a ako tak sa zastabilizovali, zhodnotili, že v električke je teplo a vyzliekli si bundy. Keďže bolo stále teplo, dali si dole aj hrubé mikiny s kapucňami. Postavili sa tak, aby všetci videli ich obrovské bicepsy napnuté v napasovaných tričkách, ktoré boli hrubšie ako nohy priemerného človeka. Samozrejme, obaja trpeli syndrómom „hlavohrude“, jednoducho krk ako taký sa im niekde stratil dôsledkom nadmerného cvičenia, alebo užívaním nejakých podporných látok, ale to nebudem posudzovať. (Nechcem samozrejme pôsobiť ako odporca cvičenia, pretože sama cvičím a je to pre mňa súčasť života.)
Vráťme sa však k chalanom, ktorí po chvíli zistili, že sa vidia v odraze skla, čo bol dôvod na to, aby sa začali napínať ešte viac a dokonca sa im v tvárach zrkadlila radosť. Miesto, kde stáli, bolo nepriechodné a rozdelilo električku na dve časti a v skutočnosti sa ani nikto nepokúšal prejsť z jednej strany na druhú. Je pravda, že chalani získali pozornosť o ktorú im išlo a takmer všetci na nich upierali zrak. Je to presne tá chvíľa, kedy viete, že niečo „bude“, len neviete presne čo.
Odrazu to prišlo a jeden „hlavohruď“ veľavýznamne pozrel na druhého a hlasom ako z hrnca zareval - „Úplne, že úplne!“
Týmto upútal pozornosť aj tých cestujúcich, ktorí o nich nejavili záujem a kútiky úst sa mu pozdvihli do víťazného úsmevu. Jeho kamarát chvíľu premýšľal, pozorný človek na jeho tvári mohol vidieť „ťažké myšlienkové pochody“ a potom zareval aj on nemenej nahlas - „Úplne, že úplne!?“ bystrý čitateľ ihneď zbadal, že zmena nastala v tom, že vetu zmenil na otázku. Všetci, čo sme to s napätím sledovali sme tušili, že pôjde o veľmi „duchaplný“ rozhovor. Prvý hlavohruď prikývol a s dramatickým povzdychom už oveľa tichšie odvetil: „Úplne...že úplne“. Dôraz dal na dramatickú pauzu.
Ak by ste čakali pokračovanie rozhovoru, čakali by ste márne. Toto bolo všetko čo povedali na trase Dúbravka a Staré mesto. Samozrejme, ak nerátam vystupovanie v tričkách a neskoré zistenie, že vonku nie je teplo a môžu im prechladnúť „úplne, že úplne“ svaly.
