Profesori

Cestovanie bratislavskou MHD je podľa mňa seriál na pokračovanie. Všímam si obyčajné príbehy, keď sa presúvam z miesta na miesto. Niektoré sú veselé, iné ani nie. Začala som ešte pred pandémiou a toto je dvanásty.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Pri tomto príbehu ma chytá nostalgia. Nastúpila som do autobusu a hneď ma upútala skupinka elegantných pánov a dám, ktorí stáli uprostred. Zrejme išli z nejakého večierka, alebo stretnutia, poprípade z koncertu. Chvíľu som rozmýšľala, či by som tak elegantne oblečená cestovala mestskou hromadnou dopravou. Asi by som volila radšej taxík. Oni však mali z toho zjavne zážitok, lebo sivovlasý pán s okuliarmi so zlatým rámom si pochvaľoval, aké je to úžasné, že sa vezú všetci spolu v autobuse a nie v aute. Boli to kolegovia, ktorí učili na vysokej škole a keď prebrali ako úžasne bolo na večeri, začali rozoberať študentov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Áno, boli to dávne časy, keď všetci chodili normálne do školy a rozmýšľali, ako sa uliať z prednášky, či vyučovania, kde videli svojich profesorov, či učiteľov naživo. Boli to časy, keď boli knižnice otvorené a praktické časti ste mali naozaj a nie „akože“. Nikto nemal stres z toho, či mu padne signál internetu uprostred skúšky, alebo prednášky.

Vráťme sa však k elegantne oblečeným kolegom. Pán s plešinou podotkol, že študenti sa už tak nesnažia a lezie mu na nervy, že skoro všetci popri dennom štúdiu pracujú. Čiernovlasá kolegyňa mu oponovala, že už je iná doba a ak chcú byť samostatní, tak nech sa snažia a sivovlasý pán podotkol, že nikomu hodnotenie „A“ nedá, lebo najlepšie vie všetko aj tak on. Hnedovlasá kolegyňa s milým výrazom ich chvíľu počúvala a potom povedala, „Tak to ja mám úplne inú teóriu. Hneď študentom oznámim, že ak niekto nechce, nech nie je na mojich prednáškach. Mne plat beží a ak na skúške nevie, vyhodím ho. Ak nevie, alebo nepríde na ďalší termín, zase ho vyhodím a potom dostane dekanský. A keď nespraví, no tak sa rozlúčime.“

SkryťVypnúť reklamu

Ostatní jej začali oponovať, že študenti ich vyhrabú aj spod zeme ak im „prihára“ a nemajú to srdce definitívne ich vyhadzovať. Vraj to robia len v krajnom prípade a často obetujú svoj voľný čas, dokonca aj v noci. Hnedovlasá kolegyňa ich nechala, nech sa vášnivo porozprávajú a potom sa na nich usmiala, „Ja si samu seba vážim. Študenti dostanú termín včas a môžu sa zariadiť. Nikdy nezoberiem telefón ak mi zasahujú do súkromia. Vlastne na súkromné účely mám iný telefón.“

Pán s plešinou na ňu prekvapene pozrel, „Keď ja vyhodím dvoch, či troch a to sa snažím...koľko zostane v ročníku tebe?“ Hnedovlasá kolegyňa naňho sebavedome pozrela, „Zatiaľ som nevyhodila nikdy nikoho, lebo všetci sedia na mojich prednáškach a na skúške to vedia.“ Na to nastalo medzi nimi ticho a ja som už musela vystúpiť. Ale bolo to pre mňa prínosné.

Gabi Halmová

Gabi Halmová

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Aj na bielej stene je množstvo odtieňov. Dôležitý je uhol pohľadu a tiež, kto sa pozerá. Všetko má svoj príbeh a ten rada hľadám. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

92 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

767 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu