profesionálny knihovník, básnik, spisovateľ, od roku 2006 člen Spolku slovenských spisovateľov. Vydal básnické zbierky: Za súmraku, Slnko nad básňou, Rodinný album.V roku 2016 mu vyšla vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov už v poradí štvrtá básnická zbierka Srdce na kľúč. Táto zbierka dosiahla celkom slušný úspech.Prekladá sa do dvoch jazykov: do taliančtiny a čínštiny, preto sa autor rozhodol až po jeho preložení poslednej básnickej zbierky Srdce na kľúč ponúkne svoje dielo na slovenský trh.Domnieva sa totiž, že týmto zbierka Srdce na kľúč dosiahne to, čosi básnik Gabriel Németh zaumienil, nájsť svojimi veršami skutočnú cestu nielen k slovenskému čitateľovi ale aj zahraničnému.Momentálne Gabriel Németh dokončil svoj prvý román Slzy pre bolesť a mieri s ním do vydavateľstva IKAR.Autor sa venuje duchovnej poézii. Chce byť pokračovateľom katolíckej moderny a venovať sa spisovateľskej tvorbe ako autor - spisovateľ......, Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, denná čítanosť, denná čítannosť
Neskutočne ako sa obyčajné jedlo dá pripraviť na mnoho spôsobov. Stačí čarovať v kuchyni a popustiť fantáziu. V tej chvíli to v celom byte rozvonia. Muž s varechou v ruke. Prečo nie? Veď pre mnohým je varenie jedna báseň, pre mňa znamená oddych a relax.
Mesto sa ponorí do svetiel pouličných lámp, je noc ako zo železa, akoby dávno zhrdzavela, iba vybrúsené hviezdy na diamant žiaria s čistým svedomím pre vlastnú spoveď. Hviezdy sa nikdy tmy neboja.
Víťazom banskobystrického kraja na funkciu predsedu VÚC sa dnešným dňom stáva Marián Kotleba. Situácia dosť šokojúca a zároveň varujúca pre Slovensko - mladú krajinu, ktorej demokracia dostala podpásovku a riadnu. Sám Kličkov by nedokázal dať takýto úder slovenskej demokracie, aký dal sám Marián Kotleba vo voľbach do VÚC 2013. Tým pádom definitívne pochoval demokraciu na Slovensku.
Ja ani sám neviem, kde sa to vo mne berie, tá energia, sila, ísť, kráčať vpred. Ale jedno je isté všetko zlo, je na niečo dobré, každá životná skúsenosť, či negatívna, či pozitívna, mňa osobne posilňuje, dáva energiu, chuť znova žiť. Hádam to mám v sebe dané, už od kolísky moje sudičky asi vedeli, že optimizmus, ten pravý elán, budem potrebovať. To, že mám neľahký osud, že sa borím s prekážkami, s chorobou, ma posilňuje.
Pamätám si na to celkom presne, boli sme práve doma pred televíznou obrazovkou, keď hlásateľka zahlásila nepokoje študentov v Prahe. Všetci sme cítili, že to prišlo, komunizmus konečne padol. Odrazu sme boli akosi doma šťastnejší a tešili sa na demokraciu na Slovensku. Verili sme, že prídu lepšie časy a boli sme hrdí na to, že sme Slováci, boli sme hrdí na našich študentov.
Bohužiaľ a je to tak. Aspoň tak to si pacient pripadá v neurologickej ambulancii v našom malom obvodnom meste. Každý pacient tam má svoj problém a hľadiac svojim zrakom na čakáreň, zdá sa, že nemalý, čo je myslím dosť škoda. Veľa mladých navštívi túto ambulanciu za jeden deň. Napriek všetkým útrapám pacientov, je to milé moderné prostredie, ale z pacientov sám nemenovaný neurológ robí debilov. Posúďte sa mi!
