Február sa pomaličky blíži ku svojmu koncu a ja by som ho pravdupovediac videla už na konci. Zimu poslala do hája a jar pritiahla za uši. Tu v Turci to však na jar veru ešte nevyzerá. Končiare Veľkej a Malej Fatry si ešte spokojne chrapkajú pod bielou perinou. O kvietkoch môžem len snívať , alebo si urobiť takú malú, súkromnú jar.
... trošku bielej, sniežikovej...aby sme mysleli aj na zimu
... trošku fialkovej...
.... a žltá je tiež fajn...slniečková
....slniečkové papučky zahrejú...
... aj tieto červené môžu byť...
... a táto fialová žiari vo svetle reflektorov...žeby nová star?
.... zas červená...tulipánová
... smotánková biela...
....trošku exotiky na záver....
... a teraz by už tá jar naozaj mohla prísť...
Som kto som... hlavne sa snažím byť skutočným človekom..možno aj s chybami,ale inak to asi už nebude. Zoznam autorových rubrík: Hrám sa na básnenie, Pre maličkých, Pre maškrtné jazýčky, Povesti a príbehy z dávnych či, Tak to vidím ja, Doma som iba mama, Krížom krážom v živote, Súkromné, Nezaradené
