Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Gabriela Kováčiková

Gabriela Kováčiková

Bloger 
  • Počet článkov:  68
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som kto som... hlavne sa snažím byť skutočným človekom..možno aj s chybami,ale inak to asi už nebude. Zoznam autorových rubrík:  Hrám sa na básneniePre maličkýchPre maškrtné jazýčkyPovesti a príbehy z dávnych čiTak to vidím jaDoma som iba mamaKrížom krážom v životeSúkromnéNezaradené

Nezaradené

O zvieratách a ľuďoch

Gabriela Kováčiková

O zvieratách a ľuďoch

Asi nikdy nepochopím prečo sa stávajú niektoré veci. Ako niekto dokáže na smrť utýrať zviera? O pár prípadoch sa vie a o mnohých nie. Dobiť zviera palicou na smrť a natáčať si to, je isto pre každého normálne cítiaceho človeka dôvodom na zapochybovanie o príčetnosti dotyčného. Niekedy však zisťujem, že ani zdanlivo normálne vyzerajúci jedinec nemusí byť až tak kóšer. Stačí obyčajná prechádzka a dozvedela som sa veci o akých som si myslela, že sa týkajú iba ľudí bez akéhokoľvek citu ku zvieratám.

  • 26. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 192x
  • 11
Kto spáva v daždi

Gabriela Kováčiková

Kto spáva v daždi

Prší. Ulice sú prázdne. Pár ľudí čaká na autobus. Stoja a moknú. Najprv nechápem. Prečo sa nejdú schovať pod prístrešok? Stačil iba jeden pohľad a došlo mi. Vlastne skôr ako to došlo mojim očiam, došlo to nosu. K príšernému pachu zmoknutého šatstva, alkoholu, telesných výlučkov a Okeny ,sa pripojil aj obraz spiacej ženy . Skrútená v nepohodlnej polohe, na sedadlách autobusovej zastávky. Pri nohách jej leží spadnutá fľaša jablkového čuča a poloprázdna fľaša Okeny. Pod hlavou ako vankúš, zastrčený balíček krájaného chleba.

  • 18. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 362x
  • 6
Fiat 600, alebo čo je malé to je milé

Gabriela Kováčiková

Fiat 600, alebo čo je malé to je milé

O Trabantovi Igorovi som už písala a teraz je na rade jeho nástupca. Či skôr nástupkyňa. Malá, ale krásna. Stará, ale po liftingu karosérie neodolateľná. Fiatka 600- vka - slniečkovo žltučká s okrúhlymi kukadlami. Pomenovala som ju vznešene Šárka. Pravdepodobne s menom súhlasila, lebo svoju službu u mňa plnila vzorne.

  • 5. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 399x
  • 12
Aké by to bolo, keby...

Gabriela Kováčiková

Aké by to bolo, keby...

Už toľkokrát som si zakázala hovoriť si....Čo by bolo keby?...Mám obdobia keď sa mi to darí, ale niekedy to skrátka nedokážem. Tak ako v nedeľu. Tak ako často krát predtým.

  • 12. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 136x
  • 8
Nie je výber ako výber

Gabriela Kováčiková

Nie je výber ako výber

Človeka niektoré situácie dokážu vrátiť do čias dávno minulých. Každý má na svoje detstvo nejaké spomienky. Včera sa vrátil môj najmladší zo školy celý vyškerený. „Mamííí a pani učiteľka mi schválila tú prózu na Hviezdoslavov...a ty si vravela, že je to príliš detské.“ Oznamoval mi celý natešený.

  • 5. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 182x
  • 5
Trabant story

Gabriela Kováčiková

Trabant story

Mám rada autá. Vodičák mám od osemnástich a stále som tu .Sedela som už za volantom kadečoho. Ako prvá bola škodovka v autoškole. Zaradiť rýchlosť a pohnúť sa, aby neskapal motor bolo ozaj malé umenie. Do dnes som sedela už ozaj asi vo všetkom, čo má kolesá a motor, až na traktor .V sobotu som si vyskúšala dokonca ako sa jazdí na bagri a obrovskom nakladači a poviem vám bola to špica

  • 29. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 074x
  • 22
Tajomstvá duší

Gabriela Kováčiková

Tajomstvá duší

Mám rada básne. Pár písmeniek, čo dokážu vyjadriť tak mnoho. Tak isto chápem, že nie každý je naladený na takúto strunu. Nechápem však jedno a to, keď človek, čo o sebe vyhlási, že má rád poéziu, povie, že básne dnešných autorov nemajú hlavu ani pätu. Vraj píše básne tak, aby im rozumeli všetci a tie dnešné chápe iba sám autor.

  • 27. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 823x
  • 2
Prečo utekajú tehotné 14 ročné dievčatá???

Gabriela Kováčiková

Prečo utekajú tehotné 14 ročné dievčatá???

Včera prišiel môj syn zo školy. Na tom by nebolo nič zvláštne, veď tak chodieva stále. Zo školy rovno domov. Takto sme si to už dávno dohodli. Keď bol malý, raz prišiel zo školy neskoro. Meškal možno tri štvrte hodiny, ale mne to prišlo, že sú tomu najmenej dve hodiny. Bála som sa. On prišiel vytešený ako slniečko. Bez čiapky, mokrý ako myš a z bundy mu kvapkala voda, ako nádejnému vodníčaťu. Líca červené a úsmev od ucha k uchu. Aj hnevať som sa na neho v tú chvíľu prestala. Opýtať sa kde bol a čo robil som sa ani nemusela.

  • 23. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 429x
  • 47
Moja metamorfóza, alebo nebojím sa babätiek

Gabriela Kováčiková

Moja metamorfóza, alebo nebojím sa babätiek

Keď som mala deväť, narodil sa mi brat. Mohlo by sa zdať, že ako fajn, že má takú veľkú sestru. Ja by som to netvrdila, ale okrem mňa má našťastie aj mladšiu sestru ...a brata ... ten sa nejako neráta, bo chalanom v tej dobe nebola nanútená opatera bábätka... Už pred jeho narodením som bola zarytý odporca všetkého čo sa na mimino, čo i len vzdialene podobalo. Bábiky a im podobné nezmysly mi slúžili iba na akčné oskalpovanie nožničkami na najmenšiu možnú veľkosť vlasov

  • 21. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 165x
  • 5
Fánky mojej starej mamy

Gabriela Kováčiková

Fánky mojej starej mamy

Niektoré vône dokážu spôsobiť návrat v čase. Takto mňa dokáže vrátiť do detstva vôňa fánok. Liptov, malá dedinka a domček kde to vždy tak krásne voňalo. Po kyslej polievke, makovníkoch, čerstvo upečenom chlebe. A fánky tam majú svoje čestné miesto. Viem, že zástancovia zdravej výživy budú asi prevracať oči, ale čo už...keď chutí tak chutí. A spomienkam sa nič nevyrovná.

  • 18. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 30 242x
  • 24
To čo si najviac prajem, je mať O2

Gabriela Kováčiková

To čo si najviac prajem, je mať O2

Nadránom som sa prebudila a hneď som vedela, že mi chýba. Zobudil ma ten pocit, akoby sa na mňa posadil prinajmenej Shrek. A tuším rovno zadkom na hrudník. Ozaj „skvelý“ pocit. Neodporúčam vyskúšať!

  • 14. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 662x
  • 11
Zvláštne túžby malého psíka

Gabriela Kováčiková

Zvláštne túžby malého psíka

Bolo upršané poobedie. Počasie vôbec nie také, ako by malo byť v zime. Tuším sa to tam hore nejako poplietlo. Ja aj moje chlpaté psie chlápätko sme spokojne leňošili. Dokonca som nemala ani výčitky. Teda nemala ...do istej doby...konkrétne, kým som sa nepozrela na hodinky.

  • 11. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 429x
  • 12
Odpustiť, to čo bolí

Gabriela Kováčiková

Odpustiť, to čo bolí

Stretla som je včera. Kráčala zohnutá. V jednej ruke kabela, s druhou si pridŕžala šál. Šla veľmi pomaly .Jej nohy opatrne kráčali po ušľapanom snehu. Po chvíli zastala...možno si chcela oddýchnuť a možno len nevedela kam ísť. Vyzerala tak zvláštne, akoby zmätene a vystrašene...akoby sa niečoho bála. V niečom mi pripomenula seba. Seba pred mnohými rokmi.

  • 10. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 088x
  • 12
...nepáčilo sa...

Gabriela Kováčiková

...nepáčilo sa...

„ Tak ako?...páčilo sa Ti čo som napísala?“ pýtala som sa s radosťou v hlase svojej sestry. „ Vieš...je to také...no také nejaké čudné.“ Povedala a ja som vedela, že sa nepáčilo. „ Naozaj nič? Ani jeden článok?“ nedalo mi pokoja. „ Vieš, ja nechcem aby si plakala...skrátka ja nie som na také...“

  • 7. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 875x
  • 1
Najhorší politik nie je sviňa!

Gabriela Kováčiková

Najhorší politik nie je sviňa!

Tak ma napadlo....Prečo si veľa ľudí myslí, že najhorší politik musí byť nutne sviňou. Veď také prasiatko je vcelku neškodný tvor. Teší sa na svoj prídel do korýtka. Postačí mu ... nemá vyššie ambície.

  • 4. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 890x
  • 2
reklama
Keď sa darí tak sa darí...alebo trapas on- line

Gabriela Kováčiková

Keď sa darí tak sa darí...alebo trapas on- line

Určite ste už mali deň -BLBEC! Môj deň bol celkom fajn, ale večer by sa kľudne mohol volať Magor....alebo , aby som bola úprimná, ten titul by skôr patril mne. Začalo sa to celkom nevinne. Obyčajným kliknutím na info.sme. Stiahla som si Flash Slide Show Maker a poďme hneď ho aj vyskúšať. Všetko šlo tak ako malo a ja v totálnom delíriu z vlastnej PC gramotnosti (hehe),šup s tým rovno na blog.

  • 4. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 689x
  • 8
Zimná prechádzka

Gabriela Kováčiková

Zimná prechádzka

...pár fotiek dvoch lenivcov na prechádzke...

  • 3. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 166x
  • 8
Ľudským očiam neviditeľné

Gabriela Kováčiková

Ľudským očiam neviditeľné

Sedela pri okne v autobuse. V duchu počítala posledné minúty kým vystúpi. Ľudí pribúdalo a zaregistrovala šomranie. „Pozrite na hentú mladú, sedí si tu a zaberá miesto starším.“ ...nedalo sa to nepočuť a začínala sa cítiť trápne, lebo vedela komu tá pripomienka patrila

  • 1. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 388x
  • 9
Ako sa mozme pomylit

Gabriela Kováčiková

Ako sa mozme pomylit

Cakam v rade pri pokladni..predomnou starsia pani...malicka a zhrbena.Za mnou dve dievcata, super nahodene, vek si netrufam odhadnut,ale predpokladam tak do tych 18 mohli mat. Tie reci typu kto s kym, kde a ako, uspesne unikali mojmu vedomiu, ale nieco sa jednoducho akosi nedalo prepocut.. "Ty kukaj na tu staru...sak ta vypada jak jezibaba, uz len do Mrazika ju dat!" opovrzlive pohlady a smiech...taky cudny smiech az myklo od uzasu, ze kde sa taka zloba moze vziat.

  • 11. dec 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 743x
  • 2
Na zaciatok....

Gabriela Kováčiková

Na zaciatok....

Tak a som tu...na uplnom zaciatku...teda dufam,ze zaciatku niecoho, co potesi mna a snad aj par inych cloviecikov.Prve pismenka co by sa snad mali tvarit mudro a dovtipne,ale nejak mi to dnes nejde...skusim inokedy..ved tvarit sa viem naozaj roznorodo.

  • 7. dec 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 693x
  • 2
SkryťZatvoriť reklamu