Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Gabriela Kováčiková

Gabriela Kováčiková

Bloger 
  • Počet článkov:  68
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som kto som... hlavne sa snažím byť skutočným človekom..možno aj s chybami,ale inak to asi už nebude. Zoznam autorových rubrík:  Hrám sa na básneniePre maličkýchPre maškrtné jazýčkyPovesti a príbehy z dávnych čiTak to vidím jaDoma som iba mamaKrížom krážom v životeSúkromnéNezaradené

Krížom krážom v živote

Najlepší liek

Gabriela Kováčiková

Najlepší liek

Málokto ju ešte nezažil.Nik po nej netúži. Bojíme sa jej každý bez výnimky. Niekto možno viac, iný menej, ale nikomu nie je príjemná. Niekedy prichádza pomaly. Nenápadne. Príde, trošku potrápi a odíde. Niekedy príde náhle a je neznesiteľná od prvej chvíle. Zasiahne nás nepripravených a plnou silou. Vtedy prestávame vnímať svet okolo seba. Pohltí nás a je jediné, čo dokážeme vnímať. Robíme všetko len aby sme ju odohnali, alebo aspoň utíšili.

  • 15. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 749x
  • 7
Paradoxy, zákony a iné srandy

Gabriela Kováčiková

Paradoxy, zákony a iné srandy

Život býva plný paradoxov a zákony uja Márfyho fungujú tak ako žiadne iné. Pred pol siedmou durím spachtošov do vzdelávacej ustanovizne. Teda, dvoch teraz už rado spiacich. Jeden sa rád, k môjmu úžasu, zobúdza pravidelne už pred šiestou. Tak tu máme prvý domáci Márfáč. Teda deti keď sú malé zo zásady nespia a keď by už spať nemuseli zaručene budú vyhrievať posteľ až doobeda. Potvrdzujem!

  • 30. apr 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 500x
  • 6
Ty a Tvoje dve mená

Gabriela Kováčiková

Ty a Tvoje dve mená

Pred pár dňami si mal meniny. Už druhé v tomto roku. Viem, že dnes je v móde dávať dieťaťu dve mená. Vraj je to cool, in a pánbožko vie ešte aké by to malo byť. Vtedy, pred skoro 13 rokmi to až tak bežné ešte nebolo. Vlastne na módu som vtedy skutočne ani len nepomyslela.

  • 28. apr 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 580x
  • 8
Spomienky na hlad

Gabriela Kováčiková

Spomienky na hlad

Pribehli z tréningu. Upotení, strapatí a hladní. To, že na kopačkách a dresoch priniesli tony blata nebolo dôležité. Že z nich kvapkalo ako z vodníkov a aróma z nich šepkala „Vstaň a okamžite bež do sprchy!“ ,nebolo dôležité. Najdôležitejší bol ich hlad. Vedela som to. Opakuje sa to dennodenne. Kým sa trošku učlovečia, tak ich už na stole čaká jedlo. A hlad prejde. Aké jednoduché. Vtedy si spomeniem na seba. Na každoročné dvojmesačné obdobia hladu.

  • 28. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 345x
  • 13
SkryťZatvoriť reklamu