Medovnikova sobota

Takze vazne v mojom pripade je presne tento den! Ten je vazny...da sa smiat ked hodinu osievam cukor? Najprv jedno sitko potom druhe,tretie a pri stvrtom - najjemnejsom, sa uz neodvazujem ani len dychat a nie to este smiat sa... vyprsknut totiz do tazko preosiateho cukru po hodine prace.... no to by bolo skor na infarkt, ako na smiech... tak sa pre istotu ovladam... A ak by ma stale nieco pokusalo do vykrucania ustnych kutikov, tak sa poobzeram okolo seba... zimu mam v celej kuchyni... o zamrznutie usmevu je postarane...Urobit polevu, aby bola taka ako ma byt....tu by sa teoreticky dalo smiat, ale nejak som zabudla...asi ten pracovny zapal( takze ak sa chcete usmievat nepracujte).Pri farbeni ma vsetok usmev presiel...dva prsty cervene a jeden zeleny...vyzera to vtipne... maly usmev ma este neobera o vaznost, vsak?Sacky naplnene a idem zdobit...oblozena som ako Popoluska, ale holuby - tie potvory kamsi zdrhli... nechce sa im makat... sak zadarmo kto uz dnes bude? Tak tu sedim sama... deti v pubertalnom veku uz takato forma zabijania casu nelaka... pekne sa kamsi vyparili a nechali ma na tu medopomstu samu.Tak sedim... za stolom... zatial... nebojte este nevrazdim... a ked to na mna pride, tak to pre istotu necham... nech sedim tu... v teple a nie v chladku... ved kto normalny by siel zo zimy do zimy...Moja hranica trpezlivosti dosiahla maximalnu unosnu uroven... Cukor mam az za usami a tak to na dnes balim... tam i tu... Ved aj zajtra je den... nedela.. ta este nema priponu.Uvidim co den prinesie a urcite aj tej nieco vymyslim...a snad nieco veselsie... ved uz mozem... cukor je bezpecne spracovany a spracoval aj mna.Este upratat tu spust a na dnesny den stacilo ...uplne vazne :o)