O lietaní

Tak prečo teda letecká základňa? Začalo sa to náletmi.Náletmi všetkého druhu.Príletmi zo školy. Leteckému umiestneniu školských tašiek do zakázaného priestoru. Rozumej, rovno za dvere v predsieni, aby sa prichádzajúci pri najlepšom iba potkol. Ale ak si predstavím zmysel vtedajších architektov pre minimalizmus a zmysel mojich detí pre maximalizmus (v počte tašiek a igelitiek), tak riziko úrazu nehrozí z jediného prostého dôvodu. Čiže, nie je miesto na príliš dlhú letovú dráhu. Celkom postačí ak si precvičím bicepsy v pretláčaní a následne si zvýšim sebavedomie vlastnou štíhlosťou, že sa stále zmestím do vzniknutého priestoru.Nasleduje raketový protiútok k mojim argumentom. Vysvetlenia bojovej stratégie pre sťaženie vstupu prípadného votrelca už ale presahujú rámec mojej predstavivosti.Po prílete zo školy nasleduje nálet hrncový. Ak je v hrncoch čírou náhodou mäso, nasleduje náhle opadnutie energie a následné ofučanie sa s komentárom, že nemajú čo jesť a sú vo vývine.Potom obyčajne nasleduje ďalší prelet. Nie nad kukučím, iba nad rodným hniezdom a letecké schmatnutie príslušného batohu k príslušnému druhu športu.Majstri letci ešte pár minút nekoordinovaným krúžením po izbe zháňajú, čo im niekto niekam zapotrošil. Také niečo, ako pripustenie si vlastného bordelarizmu je neprípustné , tak musia nájsť dotyčného narušiteľa. Obyčajne som to ja, čo im ich špinavé obsahy batohov celkom nelogicky premiestňuje z práčky do poličky. Po detektívnej činnosti už zas letia.Domov sa moje komando vracia zdá sa s plnou poľnou...alebo roľnou???V batohoch viac blata ako na poliach. V kopačkách by mohli pestovať zemiaky a žalúdkoch vesmírne čierne diery.Na doplnenie paliva si však musia chvíľu počkať. Tá vrstva blata a inej úrodnej pôdy na celom tele im to nedovolí.Nasleduje vlet kúpelňový. Rýchlejší vyhráva. Umývanie „lietadiel“ prebieha podozrivo pomaly. Šetreniu vodou sa v mojej jednotke ešte nenaučili. Čisté „lietadlá“ mieria útokom na chladničku. Prebieha to v absolútnej sústredenosti.Keď dobojujú a minú palivo vhodné ich výberu, nastane krátkodobé ticho. Po inventarizácii zisťujem, že zmizlo x kusov rožkov, x plátkov syra, nejaké to kilečko paradajok , paprík, litre minerálky a v chladničke mám opäť len chladený vzduch.Vtedy si zaspomínam, aké to bolo ,keď jedli ako vrabčeky a siahali mi po kolená .Teraz na mňa pozerajú oni zhora. Necupitajú už na malých nôžkach. Netreba dávať pozor, aby nespadli .Detské hlásky vystriedali hlasy, ktoré akosi nemôžem spoznať. Netreba im nakrájať chlieb, urobiť puding. Tak ako ubúdajú nálety na moju posteľ, tak pribúdajú iné.Občas mám pocit, že v tej rýchlosti ani nestíham vnímať a z chlapčekov sa stávajú chlapi.Viem, že kým skončia nálety, tak si ešte užijem kopu úletov, pár krát pristrihnem krídelká a čo bude ďalej .... to už nemám vo svojom súkromnom leteckom manuále.