Chcem len tak sedieťna zábradlí.Kývať nohamia víriť prach.Už dlho ležalprilepenýk Tvojim dverám.Zapadli čísla,čo si doňnapísal.Tak dávno.Ešte vtedy, keďmaľovali nebona modro.Keď svitanianebolo vidieťspod periny.Keď priestorzúženýna priamkydvoch úst,spel do nekonečna.Keď priesečníknedelil ani našetelá.A prienik namibol jednamnožina.Bez neznámej.Jednoduché počty...len na sčítaniea výsledokvždyracionálny.Čas...naučil nás deliť.Stratili sme samedzi dvojbodkamia výsledokšiel do mínusu.Chcem zas sedieť na zábradlí,počítať,nedeliťdvoch dvomi,iba prirátaťa čakaťna výsledok.
1+1
...