Keď bolí snívanieNa hranách životarozbíjam si kolená.Už toľký krátzas a znova.Nepoučiteľná!Som Janko, čo šiel do svetaa pod nohy hodili mupolená...a krv...tá je červená...Bolí, keď spadneš!Bolí, keď vstávaš!V mojom vnútrizvoní.Tisíc zvončekov.Čas vírenia snov.Upracem, to, čo zostalo.Tak máloa bolí.Naivné – moje snívanie HádankaŽivot – zložitá otázka,kedy ŤA pochopím?Nelogicky hopkáš dopredua potom cúvneš.Hádžeš ma z kopca,kocháš sa v mojich modrinách.S rozbitým nosomhľadím TI do tváre.Do rukáva zotieramvlastnú naivitu.Kľačím tu v pokorepred TEBOU...dieťatko na polienku...Večný hlupáčik,čo ŤA nepochopil.Odletela pánbožkova kravička...moja posledná....Čo ešte odletí?Ten MALÝ PRINC v mojom srdci už nikdy nenájde svojuovečku.Už sa neobjaví.Povedz, prečo ŤA neviemUHÁDNUŤ???
Písmo:
A-
|
A+
