Mlč

 Mlč 

Poskladaj ticho do servítky,

utri si ústa

a mlč!

Už netreba slová,

nie je čas na výčitky.

Pravda je prostá –

je kľúč.

Od trinástej izby,

knihy zázrakov.

Len treba byť čistý,

na tajomstvo slov.

Je ich občas priveľa

a tak často klamú.

Som to dievča od vedľa,

čo hráva s nocou dámu.

Už nič nehovor,

prosím!

Len cíť to volanie,

čo v sebe nosím.

Viedol si so mnou

nekonečné rozhovory.

Nemal si čas všimnúť si,

že bol to monológ.

Potom- neskôr, vynadaj mi

do potvory,

ale teraz mlč!

Teraz ja nemám čas na

dialóg.

Možno budem musieť

prelepiť ti ústa

páskou,

aby si už nenazýval

sebalásku láskou.

Mlč, a spomínaj,

na to čím bol si.

Som tá malá dáma,

pred ktorou

nekľakol si!