Aké by to bolo, keby...

Bolo u nás veľa ľudí. Takí fajn človiečikovia. Kvietky a blahoželania.Moja rodina...moje deti. Tie mi to opäť pripomenuli...aké by to bolo keby...áno, aké by to bolo, keby si žila? Bola by som iná? Lepšia? Neviem a ani sa to nikdy nedozviem. Najviac ma bolí, že si Ťa neviem vybaviť. Na tých pár fotkách, čo mi po tebe zostali si krásna...až príliš...a príliš mladá. Áno, príliš mladá na umieranie.Nepamätám si Tvoj úsmev ani dotyk. Neviem či si dokázala kričať a hnevať sa. Vraj si bola puntičkársky poriadkumilovná...a to ja nie som...ale sestra je...takže aspoň niečo. Brat a vraj aj ja, máme Tvoje oči. Toľkokrát som ich porovnávala. Moje, čo hľadeli na mňa zo zrkadla...a tie Tvoje, z fotky. Stará mama a starý otec toľko naspomínali, ako si sa rada maľovala a ako Ti starký pálil šminky v peci. Ako za tebou behali chlapci z „lepších partií“ a Ty si si vybrala práve nášho otca. Tvrdohlavá...to sme podedili všetci traja. Aj v tých krátkych sukniach. Tu sme si podobné. V pokusoch niečo si ušiť...teda Ty si to vedela, ja som sa o to len pokúšala . Takí sme boli pekní v tých vecičkách, čo si nám urobila. Tri malé anjeliky ,čo sa Ťa silno držali...a boli šťastní...s Tebou.Tak krátko.Povedz, čo by bolo, keby si tu bola?...s nami...pri nás.Nemusela by som sa uzatvárať sama do seba? Mala by si pre nás čas? Dokázala by si pochopiť aj takého táraja ako som ja?Písala by si mi listy, keď som musela tie dlhé mesiace tráviť na liečeniach?Chodila by si ku nám na návštevy?Bola by si na mňa taká hrdá, ako boli Tvoji rodičia na teba a ja teraz na svoju dcérku?Tešila by si sa z vnúčatiek?Určite áno...veď si mama. Vlastne bola si. Bola ,ale tak strašne krátko až to zamrazí.Ľudia vravia, že na cintorínoch vnímajú život inak. Že z náhrobných kameňov vraj čítajú o osudoch.Ja to neviem. V každom dokážem prečítať iba bolesť. Nedokážem to brať ako súčasť života. Dnes sa už nepýtam, či to bolo spravodlivé, že sme tu zostali sami.Viem, že nedostanem odpoveď.Snažím sa nerozoberať do nekonečna, prečo ľudia, čo ubližujú iným aj sebe- žijú? Prečo malé deti strácajú mamy?Asi nikdy nepochopím ten Boží zámer.Sú chvíle, keď mám strach. Sú chvíle, keď Ťa veľmi potrebujem.Sú chvíle, keď by som chcela vedieť, že si.Tá chvíľa bola v nedeľu, keď mi moje deti priali, všetko dobré a hlavne, aby som tu bola stále s nimi.Chýbala si tu. Aké by to bolo, keby....keby si tu bola s nami?