Co je dolezite...

Zazvonil mi telefon a z neho sa ozval vyplaseny hlas mojej kamaratky. Volali jej zo skoly, ze jej dcerka v skole odpadla. Viem si zivo predstavit ten strach. Strach o svoje dieta. Vtedy sa vsetky starosti zdaju odrazu malicherne. Spominam si aj ja na svoj strach aj ked to bolo uz velmi davno...A bolo to prave na Vianoce.Doma som mala svoje dve deti a to tretie malicke, este len 5 mesacne babatko v nemocnici. Vtedy si clovek uvedomi, co je v zivote skutocne dolezite. Ked chyba v rodine clovek...hoci len maly cloviecik. To miesto co je odrazu prazdne, tak velmi boli. Ten pocit, ze sme odrazu taki bezmocni. Ze nedokazeme urobit nic, aj keby sme velmi chceli. Len dufat ,ze vsetko dobre dopadne. A to sa v tej chvili zda tak malo. Dnes som si to zas uvedomila ...popri vsetkom tom upratovani,peceni a zhanani vianocneho stromceka. Dostala som tri velke dary. Uz teraz a mam ich tu kazdy den. Darceky, co vedia aj nahnevat, ale aj potesit. Kazdy den je s nimi iny, kazdy den mam pre niekoho zit a citit lasku, ktoru mi vedia dat. Su uz velki...teda vzrastom...ale stale su to deti, co sa mi nastahuju do postele a chcu sa len tak pomojkat.Na com teda zalezi? Na hromade balickov pod stromcekom? Na vypucovanom byte, ako z reklamy na cistiace prasky? Moj najmladsi vcera povedal : " Maminka ja sa tak tesim na pondelok...na tu tvoju kapustnicu a na to vsetko!" Tieto vianoce ho mam doma a nie v nemocnici...mam doma svoje deti ...su zdrave a to je ten najvacsi dar aky clovek moze dostat. Nic nema vacsiu cenu.Iba ludia a ich laska robia Vianoce Vianocami. ...prave som sa dozvedela, ze Zuzka je v poriadku....bola len prilis vycerpana...