Povianočný hlad

Tak máme tesne po Vianociach. Dospelí sú poväčšinou úspešne prejedení, alebo aspoň najedení tak, že na nič už nemajú chuť. Toto sa však zrejme absolútne netýka človiečikov vo vývine. " Mamíííí ja som nejaký hladnýýý!" kričí najmladšie,práve 12 rokov vyvíjajúce sa dieťa. V duchu počítam aký asi čas ubehol od posledného nájazdu na chladničku. Určite sa čas nedá rátať na hodiny.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

" Mamííí môžem si urobiť mrkvový šalát? " ozve sa hlava z chladničky." Už sme ho dávno nemali "...dávno chápaj ako pred 4 dňami...V duchu sa mi začína vynárať obraz mojej kuchyne po kuchárskom " umení" tzn. mrkva na mixéri, mrkva na zemi, mrkva na poličkách, na mojom synovi...skrátka všade kde sa len dá a niekedy mám pocit, že aj tam kde sa to vobec nedá...napriklad v ponožkách." Mamííí, ale nemáme mrkvu ani jablká...pôjdeme kúpiť? " Znovu si predstavím minulý nákup. 4 kilá mrkvy a 5 kíl jabĺk. Ľudia zvedavo nakúkali do košíka a ja som si pripadala ako úspešný chovateľ zajacov, práve sa chystajúci na krutú zimu...už iba seno chýbalo...vlastne nechýbalo...len sa prikúpilo v chovprodukte a pre iný vyvíjajúci sa druh.Na svete sa dejú rôzne divy a jeden div sa koná aj u nás. Nepredstaviteľné množstvo nastrúhanej mrkvy a jabĺk sa za pár minút z ničoho nič stratí...ak nepočítam tú mrkvu po celej kuchyni.Tri žalúdky to dokážu....len im prosím nenúkajte mäso...to by bol asi nekonecný boj...kde určite vyhrá to mäso.Takže mrkve zdar a zvieratkám dlhý život.