Božie slovo sa číta, ale chlieb sa je

Dnes bolo za neho modlenie. Zuzka je evanjelička a kostol, kde sme boli, leží v dedine, ktorá susedí s jej rodnou dedinou. Hlavné dojmy z kostola sú dva:

1) Mladá, pekná farárka (mohla mať 26 - 27 rokov). Aké je to osviežujúce, keď služby Božie slúži žena! Som zvedavý, kedy sa takýto príjemný zjav objaví na rímsko-katolíckej omši.

2) Božie slovo, ktoré na začiatku kázne prečítala farárka (stáli sme pri ňom), potom počas nasledujúcej pol hodiny porušila najmenej v dvoch bodoch. Čítala z Evanjelia svätého Matúša o pôste, modlení a o milodaroch. Nepôstite "pre obdiv", nemodlite sa pre okolie a verejne, ale zavrite sa do tmavej komory, ak darujete niečo, činte tak diskrétne a nevystatujte sa tým pred svetom. My sme sa verejne pomodlili za zosnulého brata Jána, a na konci omše sme si vypočuli, koľko tvoril príspevok dvoch rodín, ktoré sa modlili za svojich zosnulých.

Nuž, reči sa hovoria, chlieb sa je. Určite je účinnejšie vyhlásiť výšku príspevku za verejnú motlitbu, ako skromné (po)mlčanie a utiahnutie sa do komôrky...