Tieto otázky mi pripomínajú spôsoby riešenia súčasnej hospodárskej kríze mnohými firmami - a aj keď je to v tomto prípade pohľad mikroekonomický, v mnohom pripomína fungovanie našej vlády v tom makroekonomickom pohľade. Krízu niektoré súkromné firmy riešili tak, že začali šetriť na veciach, ktoré neboli nevyhnutné, že začali optimalizovať, začali prepúšťať, začali zužovať, začali vyberať tie investičné plány, ktoré mali návratnosť maximálne 12 či 24 mesiacov, znižovali výdavky na sociálne programy zamestnancov, na marketing, na výskum a vývoj... No na trhu sa našli aj iné firmy... Firmy, ktoré začali naopak investovať, ktoré začali posilňovať svoje pozície, ktoré využili krízu na to, aby počas nej rýchlejšie, lacnejšie, výhodnejšie narástli a oslabili konkurentov... ktoré nakupovali talenty, nápady, inovácie, tie, ktoré začali naopak do výskumu investovať...
Ktorému z týchto pohľadov sa podobá súčasné vládnutie? Aby ste to nechápali zle, som za proreformnú politiku, som za pravicovú vládu, som za lepšie Slovensko... Som rád, že voľby skončili ako skončili. A nepíšem to ani ako obhajobu myšlienky návratu Smeru. Ale skutočne to nejde robiť inak?
Áno, viem, že to vyžaduje odvahu. Určite i podnikateľské šťastie a čuch na investície. Ale ako chceme Slovensko dostať z úrovne viacmenej prvovýrobcu či spracovateľa surovín na úroveň finálnej výroby plnej pridanej hodnoty, ako chceme zmazať regionálne rozdiely, ak nebudeme investovať do vzdelania, ak nebudeme investovať do podnikateľského prostredia, ak nebudeme podporovať samozamestnávateľov, ak celkom pozastavíme budovanie cestnej infraštruktúry...
Áno, chápem, že v ekonomike sa nám točia určité peniaze, z ktorých do rozpočtu pritečie viac, ak dočasne zvýšime sadzbu DPH. Ale čo sme tým získali okrem zvýšenia príjmov a zníženia spotreby? Staneme sa vďaka tomu znalostnou ekonomikou? Budeme vďaka tomu môcť rýchlejšie spojiť diaľnicou Bratislavu s Košicami? Nespoliehajme sa iba na peniaze z európskych fondov, akoby to bol všeliek na všetky neduhy nášho hospodárstva a netvárme sa, že to, čo vytvoríme a máme doma nám nestačí či neexistuje.
Mám pocit, že súčasnej vláde vládne finančný pohľad nad tým komplexnejším. Aby sme plnili maastrichtské kritériá, nepodobali sa Grécku, Írsku či Španielsku. Mám pocit, že sa súčasná vláda poučila zo svojej poslednej výmeny vlády takzvane ľavicovým SMERom pred štyrmi rokmi. Že dnes už dbá viac aj na populistické kroky. Aby sme niekoho nenaštvali, aby sme niekomu neublížili alebo nešľapli na otlak. Vládnuť, rozhodovať, reformovať, ale neublížiť. Šetriť, optimalizovať, ale pokiaľ možno zatiaľ neinvestovať. Všetko robiť transparentne, nekorupčne, elektronicky. Viem, že to nie je ľahké, viem, že sa to ľahšie kritizuje ako rieši. Ale nemôžem za to, mám z toho zmiešané pocity. Len dúfam, že celkom neoprávnene a zbytočne...
