V Bratislave, po nástupe do filmu ma zadelili do dramaturgie ako lektora, čo je najspodnejší stupeň v dramaturgii, bez práva zúčastňovať sa porád a schôdzok dramaturgie, kde vtedy sedeli Vladimír Mináč, Jozef Hamza, Jano, Mináčov brat, Ivan Bukovčan a šéfoval Ján L.Kalina. Tohto vtedy ešte tvrdého stalinistu som však zažil krátko. No ostala po ňom pamiatka v podobe písomne sformulovaných príkazov, ktoré dnes svojou absurditou vyrážajú mojim dnešným poslucháčom v Banskej Bystrici dych. Pre neveriacich uvádzam síce dlhý ale nesmierne dôležitý a predovšetkým celkom autentický (má hodnotu dobového dokumentu) citát, ktorý uviedol Juraj Mojžiš v knihe: Filmár na križovatkách času. Môžete tento citát pokojne preskočiť. No kto chce naozaj vedieť “za čo sme bojovali” vlastne “proti čomu” sme bojovali, v akej atmosfére sme tvorili, nech si s chladnou mysľou tento otrasný dokument prečíta. Hoci sú takmer neuveriteľné, sú to presne formulované a prísne vyžadované skutočné “ Tematické možnosti a potreby slovenskej filmovej výroby:
Aktuálna budovateľská problematika
- Priemysel: 1. päťročnica v priemysle, 2. údernícke hnutie, 3. socialistické súťaženie, 4. hrdinovia práce, 5. šetrenie surovinami, 6. zlepšovacie návrhy, 7. nové sily do priemyslu, 8.žena v priemysle, 9. industrializácia Slovenska, 10. rekonštrukcia povojnového Slovenska, 11. pomer dediny k priemyslu, 12. problém tzv.kovoroľníkov, 13. fluktuácia, 14. robotníci na univerzitách, 15. robotníci na čele závodov (riaditelia), 16. zvýšenie produktivity práce, 17. o tzv. nepostrádateľných odborníkoch, 18. boj proti sabotérom a hospodárskym špiónom, 19. bývalí majitelia fabrík (kapitalisti) ako triedni nepriatelia, 20 zlepšenie akosti výrobkov a odstraňovanie zmetkov vo výrobe.
- Dedina: 1. družstevníci (jednotné roľnícke družstvá), 2. mechanizácia poľnohospodárstva, 3. modernizácia dediny (kontrast proti starej dedine), 4. strojové stanice, 5. štátne majetky a veľkostatky, 6. elektrifikácia,7.zdokonaľovanie živočíšnej výroby, 8. zdokonaľovanie rastlinnej výroby, 9.výrobné zmluvy (kontrakty), 10. stavby vodných diel (priehrady, hydrocentrály), 11. triedny boj proti kulakom, 12. závislosť dediny na meste a naopak.
- Mesto – stredná vrstva: 1.kolísavý malomeštiak a jeho zhubný vplyv, 2.miesto intelektuála v triednom boji, 3.umelci medzi robotníkmi, 4.vedec ako pomocník na ceste k socializmu, 5.prebytočná inteligencia do priemyslu, 6.meštiak, reakcionár – indiferent – meštiacka ideológia a boj proti nej, 7. boj proti kozmopolitizmu v umení, vo vede.
- Budovateľské témy – iné: 1. mládežnícke hnutie – Trať mládeže, 2. Národné výbory – ich
význam a činnosť, 3.národné poistenie, 4.jednotná škola, 5 vzrast ľudovej osvety a kultúry, 6.ľudová armáda, 7.žena v kapitalizme a socializme, 8. vedúca úloha KSČ vo verejnom živote, 9. národný front, jeho zmysel a význam, 10. pomer Cechov a Slovákov na novom základe, 11.pomer k našim pracujúcim Maďarom, 12.americký Slovák sa díva na dnešné Slovensko, 13.pomer k susedným ľudovo-demokratickým štátom.
História slovenského robotníckeho hnutia
I. Pred prvou svetovou vojnou: 1.dôležité slovenské robotnícke hnutia v minulom storočí a predtým, 2.slovenský robotník a roľník okolo roku 1848, 3.veľké bojovné osobnosti zo slov. histórie,bojovníci za sociálne právo, 4.vznik slovenských robotníckyvh organizácií a odborového hnutia, 5.slovenské vysťahovalectvo pred prvou svetovou vojnou.
II. Za prvej republiky: +.komúna na Slovensku, Slovenská sovietska republika, 2.spoločný boj slovenského a maďarského proletariátu za Komúny, 3.odbúranie priemyslu na Slovensku, 4.zhubné bačovanie kapitalistov na Slovensku, 5.veľké stávky, demonštrácie, brutálne zásahy (Polomka, Habura, Košúty, Krompachy atď., 6.martýri, veľkí bojovníci z tohto obdobia, 7.nová vlna vysťahovalcov, 8.vznik a začiatok činnosti KSČ na Slovensku, 9.činnosť českých komunistov na Slovensku (Gottwald a iní), 10.slovensko-maďarská politika na Slovensku, 11. zhubná agrárna politika na Slovensku, 12.slovenskí kapitalisti v činnosti (Zibrín, Stodola atď.), 13. slovenskí vodcovia pracujúcich v práci a vo väzení, 14.generácia Davistov, 15.boje o komunistickú tlač, 16.ľudácka reakcia a boj proti nej, 17. Košický zjazd KSČ roku 1938.
III. Po zániku prvej republiky: 1.vznik tzv. Slovenského štátu a prechod KSČ do ilegality, 2. činnosť ilegálnej KSČ (KSS),marenie a sabotovanie aktivity tzv.Slovenského štátu, 3.slovenský robotník za Tisovho režimu, 4.vodcovia KSS vo väzení a ch ilegálna činnosť, 5.komunistické osnovanie Slovenského národného povstania, 6.Slovenské národné povstanie – politický prierez a zhodnotenie, 7.Šverma v Slovenskom národnom povstaní. C) Rekreačná tematika
Veselohry, filmové satiry, komédie, hudobné komédie: 1.všetky budovateľské témy uvedené pod bodom A, 2. šuškaná propaganda, 3. domáca a zahraničná reakcia, 4.I.,II.,III. slovenská emigrácia, 5.vojnoví štváči – londýneri, 6.malomeštiacky nacionalizmus-šovinizmus, 7.Kocúrkovo, 8.byrokracia, 9.politickí chameleóni, 10.maloverní a indiferentní, 11.sabotážnici, 12.flákači, 13.snobovia,obdivovatelia Západu, 14.Marshallov plán,atlantický pakt, 15.šmelinári, 16.bytová núdza, 17. dievčatá v nových povolaniach, 18.športové zápolenie, 19.detská železnica, dedina mladých.
Stačí? Aj mňa už čo i len prepis tohto dokumentu unavil, ale považujem ho za kľúčový pre pochopenie celej jednej etapy vývinu slovenského filmu. A oživil mi neveselú skutočnosť, že i ja som toto obdobie musel v zdraví prežiť! Dnes sa mi to javí ako neskutočné, hoci to bola tá najhroznejšia skutočnosť.
Tento “cestovný poriadok” nového umenia nás veru nenadchýnal. Bol to náš tvrdý pád do reality od našich snov o krásnom filme. Lepší obžalobný spis na krutosť i obmedzenosť doby v ktorej nám bolo súdené tvoriť, nejestvuje. “Námetové oblasti” vypracoval Ján L. Kalina (autor knihy 1000+jedna anekdot). Je v tom asi istá historická spravodlivosť, že ten istý človek, ktorý pomáhal tento ničiaci stroj režimu horlivo budovať, ho ako neskorší “disident” pomáhal demontovať a rúcať. Možno zabudol na svoje začiatky, možno nezabudol a zlé svedomie mu to prikázalo, ale nebol jediný z tej fajty. Boli a sú ich húfy, služobníci režimu, ale i horliví pritakávači, udavači a karieristi. Podaktorí veru žijú podnes a pár z nich dnes vystupuje i v médiách ako “odborníci na demokraciu”, alebo komentátori.
Po Kalinovi nastúpil ako šéfdramaturg František Žáček, ktorý dôsledne pokračoval v straníckej línii, tá diktovala nielen témy, ale aj rozmýšľanie a výstražne vyznačila hranice, brehy, z ktorých sa nesmelo (presnejšie neodporúčalo) vystúpiť. Kulisy začiatku päťdesiatych rokov všade v “tábore mieru” (poetický názov Varšavskej zmluvy), nielen v Bratislave, boli neveselé a ozaj pripomínali stredovek. Boli to začiatky sliedenia po nepriateľoch, ktorých hľadali nielen v obyvateľoch a intelektuáloch, ale aj v samotnej komunistickej strane, ktorá sa cielene začala ako prvých zbavovať intelektuálov a svetovo rozhľadených komunistov (Clementis, Novomeský, Horváth). Tie začiatky dostávali nebezpečné črty, ktoré vystríhali aj nás, mládencov, pred príliš hlasitým uvažovaním, s ktorým sme prišli naočkovaní z predsa len liberálnejšej Prahy. Oviala ma nielen spomenutá provinčnosť mesta, ale aj úplná provinčnosť myslenia. Mala účinok ľadovej sprchy. Veľmi sa podobala tomu Majakovskému, ktorého nám nedovolili hrať ako študentom v Prahe. Ľad má však aj osviežujúce účinky. Prekrví mozog, predurčený na premýšľanie. No na odvahe nepridáva. Naša mladosť však víťazila. V každej mladosti horí plamienčok, ktorý živí a aj u nás živil tichý odpor. pravým menom.
V lektoráte som mal mizivé perspektívy. Prvá moja úloha bola skatalogizovať knihy v knižnici lektorátu, trvala takmer rok. Druhá bola už zaujímavejšia. Do filmu prichádzali námety od obyvateľov, ktorí väčšinou písali ilustrácie na dané témy, no boli tam aj dobré, životné príhody, ktoré však nezapadali do schémy a nemohli mať nádej na realizáciu, akokoľvek som o nich napísal priaznivý posudok. Keď to nešlo inak, prispieval som článkami do vtedy reprezentatívnej revue o filme (Film a doba sa volal a šéfoval mu J. Hrbas, ktorý sa zameral na uvádzanie mladých), kde som začal ešte ako poslucháč. Vtedy som sa rozpísal i pridával si príjmy dopisovaním pre pražský rozhlas, kde som recenzoval knižné novinky. Hneď prvým verejným vystúpením o sfilmovanom románe Márie Majerovej (Falošný monument) som sa svojimi názormi dostal do vedomia ako rebelant, odmietajúci súčasnú oslavnú estetiku. Táto pozícia mi potom akosi prischla. Vychádzal som z princípu, že umenie nemá oslavovať, ale pravdivo zobrazovať. A to predovšetkým vo filme, ktorý sa predsa skladá z pravdivo zobrazených segmentov reality a tie potom tvoria príbeh. V mladosti pramenila i odvaha opatrne pomenovávať veci a javy Zakaždým sa zniesla hrmavica, ale pribúdali aj súhlasné, potichu prejavené gestá spriaznenia.
Niektoré články boli pre mňa priam osudné, či osudové? Vyrojilo sa zrazu množstvo filmov, ktoré realizovali poslušne zákerný tematický okruh. O jednom filme som vo Film a dobe uverejnil kritiku, ktorá mi vyrobila jedného silného nepriateľa. Bol ním Vladimír Bahna. Kritika sa týkala jeho filmu Žena z vrchov (1955) a mala nadpis: “Posledný neúspech slovenského filmu. Posledný v poradí...” Ovocie tohto článku dozrelo pre mňa osobne v období “normalizácie” po roku 1968. Menovaný sa stal riaditeľom slovenského filmu a predsedom preverovacej komisie, ktorá skúmala charaktery tvorivých pracovníkov a kritériom bolo: okupáciu vojskami piatich štátov premenovať na “bratskú pomoc”- a to písomne. Kto odmietol, bol stratený, degradovaný, ba i prepustený. Ale vrátim sa do rokov tvrdého schematizmu. Posledný vskutku umelecký a slobodný slovenský film: Bielikov debut Vlčie diery (1948) už mal vážne problémy s uvedením po februárovom komunistickom prevrate. Tento film z Povstania totiž podľa pravdy zobrazil Povstanie také ako bolo, s účasťou regulárnej armády a nestraníckych občanov, popri tom, že uviedol aj komunistickú nepopierateľnú účasť v ňom. Scenáristom tohto diela bol jeden z najväčších dramatických autorov divadla i filmu Leopold Lahola, ktorý už o rok musel emigrovať po uvedení svojej drámy Atentát, kde hlavnou postavou drámy bol Kristus. Bielik svoje dielo obhájil, jemu, ktorý sám bol v Povstaní nemohli len tak ľahko aparátnici z ÚV nahovoriť ako to naozaj bolo v Povstaní. Ale v ďalšej tvorbe i toho veľkého Bielika nie že zlomili,ale predsa len ohli. On sa radšej napokon začal orientovať na históriu . jeho Lazy sa pohli (1952) ho zjavne definitívne presvedčili, že o súčasnosti sa slobodný film nakrútiť nedá. Superschematické “dielo” Kozie mlieko (O.Jariabek, 1952) bolo pre každého človeka s umeleckým citom zreteľnou výstrahou. Vznikla Drevení dedina (A.Lettrich,1954), absolútne poplatná schémam, obsiahnutým v Kalinovej stovke predpisov
Postupné uvoľňovanie ideologických oprát vo filme malo svoje letopočty, ako stupne k vytúženej slobode: úmrtie Stalina a vzápätí Gottwalda (1953), nepokoje v Berlíne a Poľsku(1955), XX. zjazd KS v Sovietskom zväze a Chruščovove odhalenie Stalinových zločinov, revolúcia v Budapešti (1956) a ďalšie. Boli to maličké a dosť vynútené krôčiky, ale boli. V kultúre to začalo vrieť.
Čoraz viac som publikoval. V roku 1956 vznikla mládežnícka tribúna, časopis Mladá tvorba. V nej Milan Ferko a Kornel Földvári, ktorí za veľmi krátky čas získali prevážnu väčšinu mladej generácie a rozšírili akčný rádius na všetky druhy umenia. Panoval tam liberálny duch, povedané s Haškovým Švejkom “v medziach zákona”.
Dostal som príležitosť písať o filme,najprv z festivalov, no čoraz viac som do svojich príspevkov vkladal úvahy o poslaní a cieľoch umenia. Verný svojmu založeniu a estetickému rozhľadu, ktorý som získal na Filmovej fakulte, zameral som sa na postulovanie pravdivosti v umení. Vrcholom bol článok Trinásta komnata, ktorý sa časom, prenesený z rozprávky do života stal obrazom našej biedy. V trinástej komnate bola uväznená pravda a do nej bol prísny zákaz nazrieť. Dokonca Vojtech Mihálik, považovaný nie celkom právom za “schematika”, veľmi vrelo tento “manifest pravdy” uvítal.
Aj vo filme sa začal istý odmäk, ktorého “hviezdou” sa stal problematický film A.Lettricha a K. Hrabovskej “Čisté ruky” (1956). O tomto filme kolujú rozličné fámy. Má protichodné hodnotenia. Nabudúce viac.
