Počas piatkového protestu sa učitelia nemohli dostať k Redute, kde prebiehalo zahájenie slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Je to celkom pochopiteľné: nikto pri moci by predsa nechcel aby pred zahraničnými delegáciami jeho krajinu prezentovali ľudia protestujúci proti zanedbávanému školstvu. Realitu môžeme pred zahraničnými delegáciami na čas zakryť. Zametieme ju pod koberec a môžeme sa snažiť, aby nevideli protesty, aby odvracali pohľady od transparentov a videli len nablýskané a vyumelkované Slovensko. To ale nie je ten „dobrý nápad.“ To, že si ako krajina prestávame vážiť vzdelanie, doma totiž nezakryjeme.
Roky počúvame formulky, ako školstvo treba napraviť a ako si spoločnosť neváži učiteľov. „Dobrých nápadov“ ako zrušenie a nezrušenie deviateho ročníka, povinná maturita z hentoho či tamtoho, sme tu mali kopu. Ale v praxi sme došli k tomu, že vyštudovaný absolvent pedagogického odboru dostane mzdu rádovo nižšiu ako ostatní absolventi VŠ. V hrubom je to 613,50 € (od septembra 650,50 €). Pritom priemerný nástupný plat absolventov VŠ bol v roku 2012 bol podľa tohto zdroja 837 €. Dnes bude rozdiel ešte väčší. Otázku nástupných platov učiteľov som preto otvoril aj v parlamente. Ak už nástupný plat učiteľa dostaneme na takúto úroveň, robíme prvé sito a pripravujeme školy o perspektívnych a ctižiadostivých ľudí, ktorí sa radšej zamestnajú inde.
Učiteľ začína s platom podstatne nižším ako iní absolventi vysokých škôl. S rokmi praxe a s príplatkami za triednictvo, atestácie či kredity mu bude plat postupne stúpať. S maximálnym nasadením, so štúdiom popri práci, s naháňaním kreditov a písaním atestačnej práce by sa mu mohlo po niekoľkých rokoch (povedzme šesť až desať) dosiahnuť taký plat, aký majú jeho rovesníci s vysokou školou. Stojí to celé za to? Myslíte, že veľa mladých chce študovať učiteľstvo a ísť učiť? A potom vynakladať veľké úsilie, aby dostali plat, s ktorým iní už začínajú? A ako to asi vplýva na postavenie učiteľa v spoločnosti? Určite nie dobre. Niekto môže síce povedať, že práca učiteľa je o poslaní, čo je dozaista pravda, ale z poslania sa nenajete, nezaplatíte hypotéku a neuživíte rodinu.
Už ste sa určite zháčili, že je to zase celé len o peniazoch. Školstvo samozrejme nie je len o peniazoch a čelí aj iným problémom než platom učiteľov. Máme čoraz menej žiakov (a preto, žiaľ, bude treba v školstve aj prepúšťať), veľa malých škôl, slabé materiálne vybavenie, nedostatočnú prípravu v oblasti didaktiky či málo progresívnych prístupov. Problémom sú aj klesajúce výsledky žiakov (a preto budeme musieť zapracovať na sledovaní kvality škôl), ako aj to, že žiaci sú často nedostatočne pripravení na pracovný život, tak na úrovni stredných ako aj vysokých škôl. Tieto negatívne trendy ale skôr akýmsi vyvrcholením stuhnutosti školstva a nepriaznivých pracovných aj platových podmienok, ktoré v ňom panujú. A šetrením na ľuďoch situáciu asi len ťažko zlepšíme. A to sa netýka len učiteľov, ale aj nepedagogických zamestnancov, ktorí sú na tom ešte horšie.
Do školstva potrebujeme dostať ľudí, ktorí ho posunú vpred a motivovať tých, ktorí tam už sú. A to za aktuálnych pracovných a platových podmienok nepôjde. Môžeme to maskovať, môžeme zakrývať delegáciám oči, nepustiť k nim protestujúcich a tváriť sa, že je všetko v naprostom poriadku a že si tu žijeme v blahobyte a mieri. Ale dobre vieme, že to tak nie je.
