Napísal Klub bitkárov, Program pre preživších, Strašidlá, Rant, Choke, Uspávanku. Je veľký. Mám všetky jeho knihy, do jednej. Ide za hranicu znesiteľného, skúša, koľko odporu dokáže vyvolať. Ak vezmem do rúk knihu od Palahniuka, čakám, že to bude záhul, že bude vulgárny, perverzný, sadistický, vtipný, ostrý, plný šokujúcich nápadov. Nekonečne veľa ich však nemá ani on.
Čo si zobral na paškál tentoraz? Feminizmus, ženskú literatúru, agresívny marketing, rýpanie sa vo vagíne každým možným spôsobom. Prvých tridsať strán, približne, je naozaj smiešnych. Je to odmena pre tých, ktorí nabrali silu a prelistovali aspoň prvý diel 50 odtieňov sivej, či aká to vlastne bola farba, zabudla som. Sparodoval to kruto, naozaj. Tam som mala prestať. Stred, dystopický úlet, prelistovať a prípadne to zakončiť poslednou scifi kapitolkou, to je moja postčitateľská rada.
Mne sa o tej knihe ani len nechce písať. Právnická elévka Penny, miliardár Linus. C. Maxwell. Popoluša a IT miliardár, veď prečo nie. Ona si myslí, že ju miluje, on ju používa, pretože má učebnicovú vagínu, na testovanie erotických pomôcok takej sily, že nimi dokáže ovládnuť svet. Pretože samozrejme všetky ženy tohto sveta majú ako životnú prioritu orgazmus, ale že úplne všetky. Takže rodina, deti, práca, ostatné životné záujmy, to všetko ide do hája, keď kúpia nové dildo firmy Tvoje prekrásne ja. Od tej chvíle pre nich nič neexistuje, len Maxwellove hračičky, prostredníctvom ktorých do nich napchá nejaké nanoboty, malé elektronické potvory, ktorými ich ovláda tak, že ich môže zabiť abnormálne intenzívnym vzrušením, vyvolať halucinácie a dokonca ovplyvňovať, čo nakupujú. Má ich mozgy na konci svojho ovládača.
Jedine odvrhnutá Penny, pretože po použití ju vyexpedoval zo svojho apartmánu úplne nerozprávkovo, to môže spasiť tým, že sa vydá do Nepálu za dvestoročnou sexuálnou šamankou, aby sa tak, ako staruchin bývalý žiak Maxwell, podučila erotickému umeniu a dokázala zloducha poraziť vlastnou zbraňou. Podajte mi niekto vedierko a obklad na hlavu, prosím.
Jedna myšlienka, natiahnutá ako sopeľ cez 200 strán. Vôbec nie tak hlboká, vôbec tak zábavná, ako by sa dalo predpokladať. Opakovaný vtip nie je vtip a toto je asi taká sranda, ako zapnúť omylom na káblovke pornokanál, kde drevení herci, obdarení akurát tak dlhým močovodom predstierajú vášeň rovnako neúspešne, ako tváre ich partneriek, ktoré sa trápia, ako nad tlačivom daňového priznania. Yeeeh, baby! Kto nezaspí, prepne.
Chick – lit, ženskú literatúru o tom, ako prostá dievčina k šťastiu a milionárovi prišla, nečítam, je to pod moju úroveň, áno, som nepríjemná osoba a mám na pochopenie zložitejšieho deja. Ako teda prídem k tomu, aby inteligentný spisovateľ napísal paródiu horšiu, ako originál? Toto nevyšlo. Dám samozrejme chlapcovi ešte jednu príležitosť okúzliť ma. Ak to zasa bude na tejto úrovni sebavykrádania, poviem si, že vyhorel a skončíme. Napísal toho dosť, je sa k čomu vracať, po toľkých rokoch si už aj tak nepamätám, čo v tej hromade kníh bolo, spomínam len na tú náladu, krútenie hlavou a obdiv k talentu. Ale len spomínam. Teraz som otrávená.
Knihu si kúpte, ak ste skúsení palahniulógovia, inak sa môže stať, že na neho zanevriete a nedáte šancu tomu, čo je dnes už literárnou klasikou. Varovala som, úloha splnená.
Chuck Palahniuk
Tvé překrásné já
Odeon, 2015
