Beata Beregrad Grünmannová Babička Lívia sa vracia na miesto činu. Zoznam autorových rubrík: Filmy, Hovory s Jozefom G, Občasný týždenník, Amnestie, Boxovacie vrece, vylovené zo sociálnej siete, Knihy, Retro knihy, Kulinárske nebo peklo, Za dverami, Miniatúry, Košické kultúrne okienko, Súkromné, Nezaradené
Ako dievča mysliace na extrémne vzdialenú budúcnosť som predpokladala, že keď sa budem blížiť k dvojčíslu začínajúcemu na päť, budem už len polihovať niekde v kútiku, pod antireumatickou kockovanou dekou.
Sedela som v reštaurácii, tlačila orechovú palacinku s čajom a pozorovala nevestu. Správnejšie by bolo NEVESTU!!!. Predpokladala som, že blikačku s týmto nápisom by mala najradšej pripevnenú na hlave, na tiare nad závojom. Spolu so ženíchom, potom aj sólo, zaberala stolík a tri stoličky na ulici. Robila pózy. Pôjdu do svadobného albumu, ktorý bude možno o tri roky hádzať po utekajúcom manželovi. V prestávke, ktorú dala umeleckému tímu, sa vybrala na toaletu. Zamračene sa tlačila cez miestnosť, tie sprosté deti, kočíky, ľudia s kabelami, stolíky, stoličky, servírky, to všetko sa sprisahalo proti jej obrovskej bielej sukni a hrozilo jej poškvrnením. Pre istotu sme ani nedýchali.
Vídam ho každý deň. Je presný ako švajčiarske hodinky. Ráno ide popri ceste, drží sa za bielou čiarou, na kúsku cesty určenej pre chodcov. Keď mu chodník končí, dôkladne sa poobzerá, či nejde auto alebo sa nerúti dvojkolesný darca orgánov, rezko prebehne cestu a zasa cupká popri zábradlí. Každý rok ho tu na Štrbskom Plese stretávam. Celé je jeho revírom, označkovaným do poslednej kvapky psími vizitkami. Prechádza všetky stánky pri parkovisku, obíde veľké aj malé jazero, chvíľu poleží na nejakom pohodlnom mieste a pozoruje cvrkot. Rád sa zoznamuje, letí hlavne na biele fifinky do 7 kíl, ale nie je rasista. Ba ani na pohlaví mu príliš nezáleží. Že radosť nie je vždy obojstranná, dosvedčuje jeho kožuch, s niekoľkými zubne upravenými miestami.
