Beáta Grünmannová
Noc rozbitých židovských ilúzií
Dátum 11.11.1918 znamenal koniec Svetovej vojny, ktorá ešte nevedela, že v dvadsiatom storočí bude len prvá. 10 miliónov mužov padlo v boji, 7 miliónov skosili rôzne iné následky.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Beata Beregrad Grünmannová Babička Lívia sa vracia na miesto činu. Zoznam autorových rubrík: Filmy, Hovory s Jozefom G, Občasný týždenník, Amnestie, Boxovacie vrece, vylovené zo sociálnej siete, Knihy, Retro knihy, Kulinárske nebo peklo, Za dverami, Miniatúry, Košické kultúrne okienko, Súkromné, Nezaradené
Za dverami
Beáta Grünmannová
Poklad pána Isakowitza a iné nešťastia
Kolovrátok príbehov vytočil ďalšie koliesko svojho nekonečného tichého mrmlania. Zasa téma holokaust. Zasa hľadanie a zaznamenávanie príbehov predkov. Po koľký raz a načo ešte? Veď už to bolo povedané tisíckrát, povieš si.
Beáta Grünmannová
Svet včerajška. K 9. septembru.
Cintorín je najpokojnejšie miesto na svete. Až tak kľudné, že tam málokedy chodím. Čo keby som neovládla nutkanie zostať tam? Všetci mŕtvi, na ktorých naozaj záleží sú tam.
Beáta Grünmannová
Stručný sprievodca sederovým tanierom na pesachovej večeri
„Smiem už konečne zožrať to vajce?“ Toto je autetntický výkrik zmučeného hladoša, ktorý sa musel pozerať na svoj sederový tanier počas zdĺhavého čítania Hagady, príbehu o oslobodení Židov z egyptského otroctva. Iste, predkovia trpeli nesmierne, zlý faraón si nedal povedať, ani egyptské rany v Egypte nezaberali, až na tú poslednú, najkrutejšiu. Potom však neostalo nič iné, len rýchly útek s Mojžišom na čele a nevykvaseným chlebom v batožine a odvtedy je tu tá každoročná pliaga, jedenie s vysávačom, pretože maces je suchý a rád sa mrví. A ani jedna žemlička celých osem dní. Teda oficiálne a u tých, čo sa boja trestu za hriech jedenia kvaseného čohokoľvek počas trvania sviatku. Mnohí však uprednostňujú rožky pred trestom božím, uvidíme, či sú za to trestné roky v očistci alebo nie.
Beáta Grünmannová
Guido Deutsch, nepriateľ Slovenského štátu
Keď zomrel môj svokor Menhard, nastala tá najťažšia fáza rozlúčky, likvidácia a triedenie osobných vecí. Knihy a obrazy sa sťahovali.Tak ku nám prišiel Guido. Na portréte. Obzerala som si postavičku na olejomaľbe. Videla som malého náramne sebavedomého chlapca, bacuľatého ryška v tiroláckych gatiach na traky a pruhovaných podkolienkach. Pýtala som sa, kto to vlastne je, či niekto z rodiny. Povedali, že Guido Deutsch, syn jednej zo sesterníc, Pirošky. Zomrel počas vojny.
Beáta Grünmannová
Sentimentálny rodinný príbeh z čias Bieleho teroru
Bude to už čoskoro sto rokov. Ako veľakrát predtým, ako veľakrát potom, za činy človeka židovského pôvodu pykali všetci príslušníci etnika, ktorí sa dostali do rúk samozvaných sudcov. Béla Kun, ktorý nebol halachický Žid, s matkou protestantského pôvodu, vychovávaný v kalvínskych a reformovaných vzdelávacích inštitútoch, priviedol do nešťastia tisíce ľudí, ktorí s jeho komunistickým blúznením a červeným terorom nemali nič spoločné, len etnický pôvod. Mária L., dvadsaťročná hrdinka tohto príbehu však musela mať strach o svoj život, len preto, že bola v nesprávny čas na nesprávnom mieste a mala „nesprávnych“ rodičov. Polovojenské oddiely kontrarevolucionárov sa schuti vŕšili na všetkých Židoch, ktorí sa im dostali do rúk. Príbeh, ktorý neskôr rozprávala, je však o láske.
Beáta Grünmannová
Chanuka nebola o šiškách s lekvárom
Počas týchto dní sa postupne rozsvecujú svetlá na chanukových svietnikoch. Prebiehajú oslavy, deti, ale aj dospelí dostávajú darčeky. Jedia sa typické jedlá vyprážané na oleji, latkes (zemiakové placky), sufganiot (šišky z kysnutého cesta). To všetko na pripomenutie si zázraku, že počas čistenia a opätovného zasväcovania Chrámu, zneucteného pohanskými bohoslužbami, nebolo dosť posvätného oleja na udržiavanie večného plameňa, napriek tomu však horel osem dní, kým nebol vyrobený nový čistý olej. Lenže toto je len čerešňa na torte, legenda, interpretácia, ktorú mnohí učenci a historici považujú za málo podstatnú. Tým, že je zima a horia sviece a sviatok je to radostný, často sa objavuje mylná predstava, že Chanuka je niečo podobné Vianociam. Je to omyl, pretože to by znamenalo asimiláciu a Chanuka znamená presný opak, aj keď si to ľudia nie vždy uvedomujú. Stačí sa zahĺbiť do textov Starého zákona, do Kníh Makabejských alebo do zabudnutej, ale zaujímavej knihy Howarda Fasta „My Glorious Brothers“ (1948) v českom preklade „Moji stateční bratři“ (1950). Snáď sa dá zohnať niekde v knižnici.
Beáta Grünmannová
Sorry Bože, sorry ľudia alebo novoročné čistenie duše
Je predvečer roka 5774. Nejde o žiadny Silvester v predstihu. Nie je to o zábave. Ide o nádej na lepšie ľudské ja, na harmonickejší svet. Na Roš Hašana, židovský nový rok, sa otvárajú tri pomyselné knihy. Do jednej sa zapisujú osudy hriešnych, do druhej osudy spravodlivých, do tretej osudy obyčajných, teda chybujúcich ľudí. Spravodliví sú odmenení okamžite. Ich mená sú vpísané do knihy života. Hriešni to majú spočítané tiež, len presne naopak. Tí, čo sú niekde medzi, majú desať dní na nápravu svojho položenia.
Beáta Grünmannová
Dobrovoľná slonovinová veža pre každého občana
Je veľmi veľa vecí, ktoré v živote musím. Chodiť k lekárovi, preberať doporučenú poštu, platiť dane, polievať kvety. Tieto nutnosti neriešim. Akceptovala som, že pokiaľ chcem žiť v existujúcej spoločnosti, spôsobom, ktorý ku mne neprivoláva nežiaducu pozornosť vymáhačských orgánov štátu, musím hrať podľa určitých pravidiel. Ak sa to nebije s mojím najhlbším presvedčením, ak o sebe udržím ilúziu ako o pomerne čestnom človeku, to, čo musím, robím bez frflania. Napriek tomu, verím, že mám právo a aj možnosť vytvoriť si vnútorný ostrov slobody. Na tomto kúsku virtuálnej zeme, či skôr vo vysokej veži zo slonoviny si určujem vlastné pravidlá. A verím, že túto možnosť má každý človek. Sú na tejto bláznivej planéte miesta, kde to ide ťažko. Ale tu, na Slovensku, kde chýba strašne veľa, chvalabohu aspoň tvorbu vnútorného sveta žiadne smernice neobmedzujú
Beáta Grünmannová
Requiem za Angelu Lauferovú
Dnes ráno zomrela naša Angela. Na židovskej obci v Košiciach už nebude nič tak, ako bývalo. Osireli sme. Odkedy mi pamäť siaha, bola tam. Vyberala peniaze v sobotu, roznášala jedlo, chodila na poštu, predávala macesy a víno na pesach, špásovala s izraelskými študentmi, aj keď nevedela po anglicky, či po hebrejsky, otvárala synagógu návštevníkom, bola na každej bohoslužbe, vedela všetko o všetkých. Ak bol s čímkoľvek problém, ak bolo niekam treba ísť večer, ak sa nikomu inému nechcelo, bola tu Angela, choďte za Angelou, vybaví to Angela....plačem. Plačem, keď to píšem.
Beáta Grünmannová
Chamec v predvečer Pesachu
Exodus XII:15 Sedem dní jedzte nekvasené chleby, avšak už v prvý deň odstráňte kvas z domov svojich, pretože každý, kto je kvasené – odo dňa prvého až do dňa siedmeho – táto osoba nech je vyhladená z Izraela. Ako vždy, kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. Zatiaľ sa nestalo, aby som počas sviatkov nekvaseného chleba našla niekde ležať spolubrata so žemľou v ústach a so sekerou v chrbte. Je to výhradne o slobodnom rozhodnutí. Kto chce, môže sviatok ponímať ako duchovné cvičenie, cvičenie pevnej vôle, prejav náboženského cítenia, pripomenutie si míľnika židovskej histórie. Ak túto potrebu nemá, tieto dni sa nijako neodlišujú od ostatných. Len svoje rožky prežúva niekde nenápadne v kúte.
Beáta Grünmannová
Za dverami kóšernej jedálne
Vojdem malými dverami v mreži. Prejdem dvor, nakuknem a pozdravím v Dome zlatého veku, zakričím haló do kancelárie. Potom vyšliapem pár schodov a som tam. V priestoroch, kde zastal čas , kde nestarnem. Chodievala som sem už ako gymnazistka. Starý písací stolík, na ktorom sú jedálne lístky, hrnček na stravenky, zelená a oranžová fixka a predpotopný telefón, neochvejne stoja bok po boku celých 30 rokov, čo to tu poznám. S otcom sme sa zvykli zastaviť skoro každú sobotu na kuraciu polievku, šólet, kugel zo strúhaných zemiakov a super „cviklu“ s chrenom. Šéfovali tomu starí bratia G. v klobúčikoch, jeden milý, druhý vtipný. Vždy si prisadli, s rozžiarenými očami vysypali novú dávku super frkov, neviem, kde mali tú bezodnú zásobáreň schovanú. Keď odišli, stratila sa spolu s nimi.
