Pritom nemusela napísať žiadnu sivú nechutnosť, ani sedemstostranový príbeh plný vyumelkovaných prívlastkov. Napísala uveriteľnú knihu o každodennom zle.
Skoro každý človek robí rovnakú chybu. Niečo si všimne, interpretuje udalosť po svojom, a je presvedčený, že toto je obraz pravdy. Taký je aj prípad dievčaťa, ktoré každý deň cestuje vlakom do Londýna a z nudy pozoruje krajinu ubiehajúcu za oknom. Často vída dvojicu, pomenovala ich Jess a Jason. Sú pekní a mladí. Určite sa ľúbia, sú si oddaní, majú krásny život. Dievča z vlaku, Rachel, ho už pekný nemá. Mala, nie tak dávno, dokonca len pár domov od nich, pri trati. V domčeku stále žije jej bývalý manžel, ale s novou manželkou a malou dcérkou. Iste sú tiež šťastní. Všetci okrem Rachel, ktorej je to veľmi ľúto. Žiaľ hojne zalieva gin-tonicom a vínom.
Jej vzdušný zámok o Jess a Jasonovi jedného dňa dostane fatálnu ranu. Z okna vlaku uvidí niečo, čo nečakala. A Jess, ktorá sa v skutočnosti volá Megan, zmizne. Rachel preto vystúpi z vlaku a ide na prieskum. Okrem pitia a sebaľútosti aj tak nemá lepší program. Je to zvláštna pátračka, ktorá na ceste za pravdou zakopáva o svoju minulosť, exmanžela Toma, jeho novú rodinu, o svoje okná v pamäti, o svoj strach, pretože si za triezva nepamätá, čo urobila pod vplyvom alkoholu, ani odkiaľ má ranu na hlave.
Príbeh nerozpráva len Rachel. Sledujeme ho aj z perspektívy Megan a Anny, Tomovej druhej manželky. Každá prináša svoje kamienky do mozaiky, každá sa pohybuje v inom čase, avšak dej sa odohráva prevažne v predmestskej kolónii viktoriánskych domčekov. Idylická londýnska suburbia klame. Aj pod slnkom sa totiž môže skrývať zlo.
Nie je jednoduché nájsť zaľúbenie v hlavnej hrdinke, ktorá neraz nechá po sebe okrem prázdnych fliaš aj obsah žalúdka. Rachel musí vybojovať súboj s vlastnou slabosťou, úzkosťou prameniacou z toho, že vie, že jej oslabená myseľ skrýva kľúč k tajomstvu. Autorka predostrela bravúrnu štúdiu ženského alkoholizmu, jeho genézu, cestu odnikiaľ do pekla, ktorá hrozí, ak človek nedokáže na poslednú chvíľu zatiahnuť ručnú brzdu. Postavila nás však pred otázku, čo by sme urobili, ak by sa v našom okolí odohralo niečo záhadné, zlovestné. Prekonali by sme ľahostajnosť, či ostych, ktoré nám bránia strkať nos do cudzích vecí? Aj keď by sme možno mohli svojím konaním prekaziť zlu doterajšiu beztrestnosť? To zistíme, až pocestujeme vlakom a pri trati uvidíme niečo znepokojivé.
Dievča vo vlaku
Paula Hawkins
Slovart, 2015