Prežívame pomerne pokojné obdobie, avšak na stenách synagógy sú stále zachovalé nápisy ceruzkou, ktoré zanechali vydesení ľudia čakajúci na transporty smrti. Blúdi tam niekde 12 000 duší, ale teraz znie hudba, vznáša sa tanec a svetlo ožaruje zrekonštruovaný priestor, pomník nesmiernej práce môjho kamaráta Petra Schwarza, ktorý dal tejto budove svoje srdce a schopnosti.
V tom istom čase evanjelický kostol, ktorý pripomína zvnútra láskavú lastúru, objíma ďalších poslucháčov pri paralelnom koncerte. Tí istí umelci sa presúvajú z jednej budovy do druhej, veď je to len pár krokov, aby nakoniec dve publiká splynuli v jedno.
Obe miesta sú mi blízke, je v nich pre veriacich vždy prítomný ten istý Boh a občas hosťuje pani hudba, ktorá pod klenbami chrámov dostáva iný rozmer. Viera a umenie, to je silná dvojka, najlepšia ospravedlnenka ľudskej existencie, ako vravieva jeden z mojich múdrych priateľov.
Projekt Svetlá porozumenia už roky organizuje Peter Györi, duchovný Španielskej synagógy v Prahe, s koreňmi v Košiciach. Videla som dokument z priebehu jedného takého koncertu v Prahe a teším sa, že bola možnosť mať ho aj u nás.
Koncert je vraj vypredaný. V synagóge to tak býva, ľudia sú zvedaví, nebýva otvorená príliš často. Okrem Veľkých sviatkov je zavretá, dá sa do nej prísť len na vyžiadanie a so sprievodcom. V taký čas zvyknem sedávať v krajnej lavici pri vchode a pozorujem prichádzajúcich. Na niektorých vidím, že sú tu prvý raz, sú váhaví. Rozmýšľam, čo čakali, že uvidia? Nech ľudová „tvorivosť“ vymyslela čokoľvek, uvidia len kostol, chrám, tempel, akokoľvek si to nazvú. Má vitrážové okná a vysoký belasý strop, stĺpy, lustre, baldachýn a pódium, kde sa číta z Tóry, vysoké lavice pre veriacich. Je otočený na východ, no samozrejme nemá oltár, nemá sošky, nie sú tu žiadne tváre, len sväté zvitky.Prostredníkov netreba. Hostia sa usadia a predstavenie začína.
Sú akcie, ktoré spájajú a akcie, ktoré rozdeľujú, často oba druhy prebiehajú pod podobnou hlavičkou, obe sa zaštiťujú dobrým úmyslom. Tak, ako sa strom pozná po ovocí, pozná sa úmysel po výsledku. Či po podujatí v ľuďoch zostane tichá spolupatričnosť alebo zloba, barikády a nepochopenie. Som presvedčená, že 12.12. je dobrý dátum, že je to deň, keď v Košiciach vznikne nová tradícia.
