Podivnosťou knižnej publikácie je, že každá strana obsahuje jednu vetu. Zlomyseľník by skonštatoval, že to naschvál natiahli, aby získali formát knihy. To sa predáva lepšie, než dva zdrapy papiera.
Estét a priaznivec zenu by povedal, že je to takto dobré, pretože spomalenie tempa nás núti jednotlivé myšlienky vnímať pozornejšie. Text sa nedá preletieť rýchločítaním, listovanie spomaľuje tok vnímania. Toto druhé vysvetlenie beriem.
DFW upozorňuje na to, že základné hodnoty a prístupy nám môžu pripadať do tej miery banálne, že o nich odmietame vôbec uvažovať, odmietame nimi strácať čas. Jednou zo skúmaných otázok je, či existujú zázraky alebo len náhody. Nad tým sa dá meditovať v čase trvajúcom tisíce ľudských životov. Nakoniec sa aj tak dospeje k názoru, že tá istá vec bude pre rôznych ľudí znamenať niečo úplne odlišné. A tak sa aj rozídu, jeden neochvejne veriac v zázrak, iný v náhodu.
Autor si kladie otázku, či je táto danosť v človeku zakódovaná, či je možné, aby niekto zmenil svoje základné nastavenie. Bola by tu jedna možnosť. Ochota počúvať iný názor, či skôr, vnímať ho a rozmýšľať nad ním. Akýkoľvek dogmatizmus však tieto dvere hermeticky uzatvára.
Autor nastavuje zrkadlo nášmu egocentrizmu. Sme stredom svojho sveta, často presvedčení, že ostatní sú tu buď preto, aby boli zdrojom našej radosti alebo naopak kvôli tomu, aby nám zlomyseľne hádzali polená pod nohy. My si vôbec neuvedomujeme, že každý je planéta podobného nastavenia, stred svojho stredu, veľká hromada pupkov sveta a nevieme, že činy a motívy tých druhých nemajú s našimi malými, pre Zem a vesmír všivavo nepodstatnými existenciami, nič spoločné.
Naučiť sa dívať na svet aj inou optikou ako vlastnou, je asi základným kameňom zmúdrenia. Nie sú dôležité len vlastné konštrukty, to, čo nakombinujeme vo svojich hlavách, dôležitejšie je pozorovať svet okolo nás nezaujate, v pocitovo neutrálnom vyladení. Veci sa dejú. A nech sme akokoľvek múdri, nie sme pánmi okolností. Či je náš mozog v plnom prúde premýšľania alebo čerstvo vystrelený na kúpeľňové dlaždice, nezmení sa v behu sveta vôbec nič.
Buďme pozorovateľmi. Všetko ostatné je nemúdre. Naše vnútorné nastavenie je reťazou otroka, čo nemôže utiecť. Nedovoľuje vybočiť z vychodenej trasy a hrozí, že s týmito klapkami na očiach prežijeme život ako kôň ťahajúci za sebou svoju chiméru a náklad každodennej, zúfalo sa opakujúcej rutiny. Na hipodrome takýchto konských existencií sa naše vozy k sebe správajú ako súťaživci z veľkofilmu Ben Hur. Vytlačiť, rozmliaždiť, hlavne dostať z cesty, čím rýchlejšie dosiahnuť svoj cieľ. Dobre, všetci sa ponáhľame za svojimi snami a potrebami, ale musíme sa hnať jeden cez druhého, nepriateľsky po sebe zazerajúc? Nemôžeme bežať vedľa seba a ach, aká kacírska predstava, občas si ísť z cesty alebo dokonca si vzájomne pomôcť?
Pritom je zaujímavé, že sa neženieme za rovnakým cieľom, uznávame rôzne hodnoty. Jeden sa ženie za kariérou, mocou, peniazmi, iný za obdivom, krásou, uctievaním a láskou, iný za intelektuálnou prevahou a úctou ďalších vyznavačov sily rozumu. Pachtíme sa za tým, čo sme v chráme našej lebky posadili na oltár ako svojho bôžika. Figúrok je toľko, koľko je ľudí. Vôbec sa nemusia otĺkať. Naopak, môžu si pomáhať pochopiť, že víťazstvo v bitke o vedierka na malom piesočku je nepodstatné. Skôr je hodné pozornosti postaviť vlastný spoločný hrad.
Skutočná dospelosť je o uvedomení si sveta okolo seba, o zbavení sa detinského egoizmu. V našom svete, kde sa väčšina ľudí mláti kýbličkami a lopatičkami po hlavách, mentálne zostávajúc vo fáze „ja, ja, ja!!!“ nie je ľahké byť tým múdrym dospelým. Ale dáva to životu chuť a zmysel. Je to hodné úsilia.
DFW bol depresívny. To sa múdrym ľuďom často stáva. Poznala som takého. Nebohý J. vravieval, že by bol rád zdravý a sprostý. Ale podstatu neprerobíš. A nie každý unesie donkichotský osamelý boj s masou uzavretých lebiek, nie každý má silu vyhrať v zombielande. Keď čítam knihu Toto je voda, akoby som počula ozveny našich starých rozhovorov. Veľa z nich ma motivuje dodnes.
Oplatí sa vytĺcť do škrupín svojich hláv otvory. Nie guľkou a nemusí to byť tretie oko. Len nech je to svetlo. Každý jeden, kto pochopí, že je tu aj pre druhých a nielen pre seba, sa počíta. David Foster Wallace Toto je voda Inaque.sk Preklad Mária Modrovich
