Eilis Laceyová je dobré dievča, ktoré sa narodilo v írskom malomeste. Svet je ako ťažká topánka, ktorá pripučila mravca, dáva ženám primálo možností. Vzdelanie dostanú veľmi priemerné, potom môžu trocha popracovať, ale len do doby, kým sa podarí nájsť vhodného ženícha. Potom je program rodiť, variť, upratovať, chodiť do kostola. Dievčatá sa snažia splniť očakávania. Každý piatok sa vyfintia, ako to len najlepšie ide a vyberú sa na miestnu tancovačku, ktorá pripomína trh s dobytkom. Napomádovaní frajeri si vyberajú, ktorú z nich pozvú do kola. Život je čakanie na stoličke pri stene.
Mnohí Íri to nevydržia. Hlad, beznádej či zlosť ich ženú z rodného zeleného ostrova. Muži, ale aj ženy nasadajú na lode a väčšinou navždy miznú v Anglicku. Tí odvážnejší sa vyberú ešte ďalej, do zeme neobmedzených možností, do USA. Eilis, dievča, ktoré počúva matku, sestru a írskeho farára, otca Flooda, ktorý pôsobí v Brooklyne, zdráhavo sadne do brucha zaoceánskeho parníka a treťou triedou sa vyberie za americkým snom. Ten pre ňu predstavuje práca predavačky v obchodnom dome, izba v penzióne pre írske dievčatá, večerná škola účtovníctva a zasa tancovačka, tentoraz farská, bez alkoholu a s inými chlapcami.
Colm Tóibín patrí medzi špičku súčasných írskych prozaikov. Jeho pažba má nasledovné zárezy: šesť románov, dve zbierky poviedok, bezpočet iných textov, dve nominácie do užšieho finále Man Bookerovej ceny, čitateľ má teda dôvod očakávať veľa. Dostane však akúsi dvojdimenzionálnu postavu, dievčatko z papiera, ktoré kam položíš, tam je. Nie je zlá, nie je hlúpa, je len neuveriteľne pasívna. O čo by však mala bojovať, keď jej autor pozametal cestu od začiatku až do konca knihy, kde ju konečne postavil pred akúsi dilemu, ktorá ňou však ani nebola. O odchode do Ameriky rozhodnú príbuzné, všetky formality obstará americký farár a sestra. Čaká ju zamestnanie, bývanie, večerný kurz účtovníctva zaplatí neznámy mecenáš, ktorý si dobrými skutkami čistí svedomie. V primeraný čas sa objaví vhodný, aj keď taliansky mládenec, ktorý od začiatku prevezme iniciatívu a uháňa dievča dovtedy, kým ju presvedčí, že to, čo k nemu cíti by sa dalo nazvať láskou. Domáca tragédia ju po čase znova privedie na loď do Írska, kde bude stáť pred rozhodnutím, či zostať alebo sa vrátiť do Brooklynu. A ona sa rozhodne. To je všetko. A to všetko by bolo strašne málo, málo pre dospelého čitateľa, keby autor neponúkol výrazné bonusy.
Eilis je síce 2D postava typu „kam ma položíš, tam som“, ale všade, kam ju Colm Tóibín v deji umiestni, tam ožije 3D pestro kolorovaná dobová pohľadnica. So zručnosťou miniaturistu približuje dávno neexistujúce svety. Dom írskej vdovy, ktorej z hniezda vyleteli všetci synovia a ona sa spolu s dcérami snaží o dôstojný život, aj keď je skoro bez prostriedkov. Obchod panovačnej starej slečny, kde sa v nedeľu po kostole schádza miestna komunita na nákupy a kde kupecká samovládkyňa rozhoduje, ktorý zákazník si zaslúži čerstvé paradajky a ktorý len obschnutý chlieb. Plavba zaoceánskym parníkom v minikajute tretej triedy je názornou ukážkou toho, ako raz bude vyzerať peklo. Dom v Brooklyne, obsadený zbierkou írskych dievčat je partičkou pokru hráčok, ktoré si svoje karty s drobnými tajomstvami a trápeniami držia tesne pri hrudi a vedú neľútostný boj o najlepšiu izbu.
Je podivným paradoxom, že tak, ako žila Eilis v mikrosvete doma v Írsku, jej život v najživšom intelektuálnom mravenisku sveta, v New Yorku, sa tiež odohráva v akejsi mentálnej klietke. Práca, škola, izba u pani domácej, listy domov. Malý vykorenený írsky zemiak si neuvedomuje, kde sa nachádza, je úplne nedotknutá miestnou kultúrou, duchom mesta. Nový priateľ Tony pridá do jej jednotvárnej palety trocha červenej z omáčky na špagety z obedov u jeho veľkej rodiny, trocha baseballu a trocha tepla a lásky.
V príbehu je veľa nevypovedaného, nerozvinuté náznaky, napríklad postava profesora účtovníctva, mladého Žida, ktorý ako jediný z rodiny prežil holokaust, motívy až neskutočne dobrotivého kňaza Flooda, ale hlavne predstava, čo bude s Eilis o pár rokov? Precitne zo svojej dievčenskej stuhnutosti spôsobenej nedostatkom životných skúseností? Čo s ňou urobí ukončená škola, manželstvo, kedy do jej vnútra prenikne duch mesta, ktoré nikdy nespí, nová doba, na obzore sa zjavujúci feminizmus, ženské sebauvedomenie sa? Nedá sa nemyslieť na knihu Sylvie Plathovej Sklenený zvon, kde mladé dievča privádzajú beznádej a obmedzené perspektívy na pokraj šialenstva. To však ide o intelektuálku s výbornými študijnými výsledkami. Možno bolo v päťdesiatych rokoch pre pokoj duše ženy zdravšie príliš nerozmýšľať.
Kdesi, v diskusiách ku knihe, ktosi vyjadril nádej, že Colm Tóibín odolá pokušeniu napísať pokračovanie tohto románu. Ja by som však bola zvedavá. Toibín má dar opisovať vnútorný ženský svet, pozoruhodné u muža, ako sa vie vcítiť do mysle dievčaťa, ktoré nie je ani hlúpe, ani zlé, len pasívne. Definitívne, pokračovanie by tiež stálo za prečítanie.
Colm Tóibín
Brooklyn
Slovart, 114. zväzok edície MM
