To nie je podstatné, často sa mi filmy páčia presne naopak, než je odporúčané, nechystám sa však naň, pretože tam hrá ten iritujúci český MIG, ktorý sa objavuje všade, kde je čo pokaziť. Povedala som si, že literárnu predlohu by som ale mohla dať, v rámci hnutia „ Prečítaj slovenskú knihu, nech strom nezomrel zbytočne.“ Siahla som teda po Wilsonove Michala Hvoreckého.
Je to pozoruhodná kniha. Hlavne obsahom na konci, ktorý číslovaním strán nesedí s vnútrom knihy, je tam fázový posun, napr. začiatok poviedky Fater ohlásený na stranu 92 je v skutočnosti na strane 100. Možno nejaký tlačiarenský démon.
Okrem tejto maličkosti ma zaujal koncept knihy. Vedela som, že prvá časť, Najhorší zločin vo Wilsonove, nie je žiadna novinka, že ju autor uverejnil už pradávno, priam v roku 2001. Keďže sa stala podkladom filmu, dočkala sa aj knižnej resuscitácie, OK, beriem. Predrala som sa týmto krížencom Kráľa v žltom, E.A. Poea, Gustava Meyrinka a kabalistickej wikipédie, reku veď retro, vtipný nápad s tým Wilsonovom, Bratislavou, čo ušla svojmu osudu a primátorom aspoň vo fikcii, prečo nie.
Ale potom prišla poviedka Fater. Potom ešte dve. Mám pamäť ako rešeto, priveľa kníh a primálo funkčných neurónov, ale chytil ma neodbytný pocit, že som to už raz čítala. Čo čítala, ja som to už aj recenzovala! A veru, aj som samu seba po zadaní kľúčových slov vygooglila. Je to tak, zbytok zväzku tvoria poviedky z knihy Naum a recenzia je umiestnená na tomto blogu, rok 2012.
Nerozumiem. Chápem, ak šťastné vydavateľstvo vypredá knihu a urobí dotlač. Nechápem, čo si má s knihou Wilsonov počať majiteľ knihy Lovci a zberači a/alebo knihy Naum. Vyhodil peniaze. Na prebale je uvedené bla, bla o Wilsonove a potom veta: „ Kniha obsahuje ďalšie tri príbehy s tajomstvom o Bratislave, láske, umení a smrti.“
Bolo by bývalo fér, keby bolo uvedené, že ide o výber zo staršej tvorby, aj keď vydať Nauma 2012, 2013 a potom čiastočne 2015, je nad moju mieru pochopenia. Ale pobavilo.
Michal Hvorecký
Wilsonov
Marenčin PT, 2015
