Autorova rodina je demografov sen. Brat, peacenik, čo to úplne zabalil, žijúci v Thajsku v oblaku marihuany, sestra, čo prepadla ultraortodoxii do tej miery, že má oholenú hlavu, jedenásť detí a osem vnúčat a autor, bežný sekulárny Izraelčan, pracujúci, platiaci dane, vystresovaný absolvent povinnej vojenskej služby so synom, ktorého to čaká o desať rokov, ak sa tak rozhodne, ale zatiaľ si od rodičov želá ako dar na bar micva, aby s ním odišli do inej krajiny, pretože sa bojí bômb (citované z rozhovoru pre nemecké noviny Freitag). Keret má rodičov, čo ušli holokaustu z lopaty, matka je jediná preživšia z rodiny, čo uviazla vo varšavskom gete. A potom sa človek nemá zblázniť.
Kniha sa volá Sedem dobrých rokov, čím evokuje známy biblický príbeh o faraónovi, ktorý sa asi prejedal a tak sa mu snívalo o siedmich tučných kravách, čo boli následne zožraté kravami chudými. Múdry Jozef to vysvetlil ako potrebu v čase hojnosti tvoriť zásoby. Keret nehromadí obilie, ale spomienky, pekné a radostné, pretože temer isto prídu roky ťažké a ľudia v Izraeli budú stáť pred voľbou medzi zlým a horším.
Nie je preto ani zvláštne, že táto kniha, dielo autora veľmi populárneho vo svojej vlasti, nevyšla doma v hebrejčine, ale bola publikovaná v angličtine. Zdôvodnil to tým, že kniha je príliš osobná. Som presvedčená, že jeho rodina by to hravo zvládla, veď príhody o žene, synovi, otcovi, nie sú ničím, len vyznaním lásky. A je isté, že to majú v angličtine tak či tak dávno prečítané. Podľa mňa to vydal v angličtine preto, že spod prúdu humorných príhod presakuje pocit nešťastia nad situáciou, v ktorej sa Izrael ocitol alebo z ktorej neodchádza, pretože nedokáže nájsť životaschopné riešenia nekončiacich zacyklených konfliktov. Dilema človeka, čo miluje svoju vlasť, je si vedomý toho, že keby jej nebolo, nebolo by na planéte bezpečného miesta pre Žida, zároveň však cíti nespokojnosť s politickou situáciou (netají sa averziou k súčasnému premiérovi, pôsobí aj ako politický komentátor). Ak človek nechce stratiť domov, rodinu a priateľov, musí svoje „prečo“ dávkovať opatrne. Môže na to použiť fikciu, môže na to použiť komično. A toto Etgar Keret robí vynikajúco.
Tvrdí o sebe, že v Izraeli je introvertom a v zahraničí extrovertom. Intro či extro, nedá sa byť nezúčastnený. Etgar Keret sa tiež nedíva nezúčastnene. Ako by mohol. Je Izraelčan, rodený Izraelčan, čo je osudové nastavenie, s ktorým treba vedieť žiť, dokázať to prežiť, pretože vari je iná možnosť? Jeho komentáre sú ako horká pilulka. Vie, že zabalený do humoru je liek lepšie stráviteľný, asi ako keď ho psovi zabalíte do fašírky. Zhltne ju skôr než mu dôjde, čo dostal, ale ona potom pôsobí a možno lieči. Možno otvára oči, mení uhol vnímania.
Uvidíme o sedem rokov, porovnáme.
Etgar Keret
Sedem dobrých rokov
Slovenské vydanie @Artforum 2014
