S touto (ne)prípravou a presvedčením, že politicky má právo angažovať sa každý, kto chce, založil stranu. Jej programom bolo parodovanie vyhlásení klasických omletých zoskupení a bezuzdné preháňanie. Ak niekto z protivníkov sľúbil plavárne zadarmo, on a jeho priatelia k tomu prihodili bezplatné uteráky. Dali si názov Najlepšia strana, iste v duchu hesla, že dokážu sľúbiť najviac. Keďže ich nikto nebral vážne, pracovali s radostnou ľahkosťou outsidera a a nakoniec vyhrali. Jón Gnarr sa stal starostom a jedno volebné obdobie realizoval svoju predstavu o priamej demokracii. Či z nej v súčasnosti zostalo viac, ako pomerne zaujímavá, aj keď nie práve profesionálne napísaná kniha, je otázne. Autorovým svojským štýlom sú však formulované niektoré z najzásadnejších otázok dnešných dní.
Nenávidíme naše politické reprezentácie. V dnešnom digitálnom veku o nich vieme viac, ako by nám bolo milé a keďže ich morálka a záujmové prepojenia sú všakovako wikiodhalené, nemáme šancu na ilúzie, aj keby sme náhodou chceli veriť v ich úmysel slúžiť verejnosti, nemáme nárok ani na milosrdné lži.
Na druhej strane, okrem rozhorčenia a viac či menej kvalitného písomného hodnotenia situácie na sociálnych sieťach, neurobíme nič. Nevyjdeme zo svojej komfortnej zóny. Sú dni, keď sa za to hanbíme, za svoj strach zo zlyhania. Chceli by sme rozhodovať, ale to nejde bez prijatia zodpovednosti.
Ako vo svojej knihe píše Jón Gnarr, od angažovania sa v politike ho vždy odradili egoizmus, agresivita a chamtivosť jednotlivých hráčov. Lenže možno nebude vyhnutia. Tak, ako on, aj nám je čoraz ťažšie hľadať medzi dvoma zlami to menšie. Gnarr preto navrhuje tretiu cestu, cestu vlastnej angažovanosti:
Hneváš sa na politikov a panujúce pomery v krajine? Napísal by si najradšej nejaký blog alebo usporiadal demonštráciu? Prečo teda nevyužiješ svoj čas a kreativitu na to, aby si zistil, akým spôsobom môžeš aktívne budovať demokraciu spolu s ostatnými? Založ stranu!
Založíme stranu?
Ako som sa stal starostom Reykjavíku a chcel zmeniť svet.
Jón Gnarr
Artforum 2014