Záhada Považského bula

Hrdím sa tým, že mi stačí nahodiť pár slov a vyrobím z nich svadobný prejav aj parte. Až budem veľká, chcem byť speechwriter, to je človek, čo píše politikom úžasné, nič nehovoriace frázy, samozrejme za veľa peňazí. Sporadicky však aj ja zavriem klapačku, pretože písať o knihe, čo pripomína obraz maľovaný pod vplyvom, je temer nemožné. Spisovateľom by mali dať fúkať. Alebo brať vzorky moču. Tá súťaž totiž potom nie je fér. Ako k tomu príde niekto, kto sa pokúša písať triezvy? Nemá šancu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Keď čítam knihu Záhada Považského bula, evokuje to vo mne predstavu ohníčka, okolo ktorého sedí partička kamošov, ktorí si dokolečka podávajú nejaký zdroj chemickej radosti. Chechtajú sa, reťazia absurdné príbehy a niekde v tráve sa povaľuje zapnutý diktafón. Na druhý deň sa otrú zvratky, oddelí nezrozumiteľné brblanie od zrozumiteľného, to sa zapíše a kniha je na svete. Nemusíme škaredo ironizovať, môžeme dať výtvoru aj krajší názov, napríklad magický realizmus, bukolická satira, jakubiskovská poetika, dreň a podstata vidieka, veď vravím, napíšem čokoľvek, len mi dajte pevný slovný bod.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po úľavnom vypustení jedovej žľazy, dajme ešte niečo konkrétnejšie, veď to nie je len tak nejaký výtvor. Je to finalista slovutnej anasoft litery. Autor nevytvoril príbeh s kostrou, rozhodol sa pre koláž z viac či menej obskúrnych charakterov, ktorí z miestneho dedinského chotára buď pochádzali alebo sa ním epizódne mihli. Tón zvolil humorný, občas podarený ešte menej ako inokedy. Alkohol, drogy, závisť, hrabivosť, to sú povrchové prejavy správania sa postáv, ale čo je tou príčinou? Na výber je izolovanosť dediny a teda genetické nahusťovanie zlých vlastností. Alebo je to jedno, človek je bulo nezávisle od prostredia.

SkryťVypnúť reklamu

V názve knihy sa spomína záhadný býk neobyčajných kvalít, od ktorého sa odvinulo celé plemenné stádo. Keď k tomu pridáme starú, ale kvetinami ovenčenú babu, fakt, že má ten bujak pozlátené rohy a občas sa v okolí vyskytne aj chlípna labuť, je pravdepodobne väčšine jasné, že sa na Považí usadil Zeus s Európou. Prečo? To sa opýtajte tvorcu. Ja sa budem tešiť, že sa nerozhodol pre Gorgonu Medúzu. Aj keď, po dočítaní dielka som občas bola vytuhnutá viac než dosť. Len od údivu, našťastie.

Budem na sebe pracovať, sľubujem. Otvorím všetky čakry, dám dioptrie na tretie oko, preleštím auru a aj keby som sa mala u-ohm-ovať, raz tomu magickému realizmu prídem na chuť. Zatiaľ ma stále nebaví, ale písať o ňom môžem hocikedy. Veď viete, stačí mi dať pár slov a hociktorej knihe napíšem parte.

SkryťVypnúť reklamu

Lukáš Luk

Záhada Považského bula

Petrus, 2013

Beáta Grünmannová

Beáta Grünmannová

Bloger 
  • Počet článkov:  120
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Beata Beregrad Grünmannová Babička Lívia sa vracia na miesto činu. Zoznam autorových rubrík:  FilmyHovory s Jozefom GObčasný týždenníkAmnestieBoxovacie vrecevylovené zo sociálnej sieteKnihyRetro knihyKulinárske nebo pekloZa dveramiMiniatúryKošické kultúrne okienkoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
INESS

INESS

108 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

188 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu