Netýka sa to len dievčat, žien, aj vzťahy s mužmi často naberú túto dynamiku. Možno je to neodvratné, všetko má svoj začiatok aj koniec, ale tak, ako existujú niekoľkotýždňové záležitosti, po ktorých naše pamäťové bunky neskôr ani nešteknú, existujú aj väzby, ktoré vydržia dekády. Čo ich odlišuje? To, že stoja za námahu.
Sú ľudia, bytosti s chybami, puklinami, komplikovaní až hrôza, ktorí však obohacujú a dávajú pocítiť, že ich záujem o nás je hlboký, že záleží na tom, či sme v ich živote, že by po nás zostalo prázdne miesto, ktoré okamžite nedokáže zaplniť náhodný bezmenný parťák. Tí si zaslúžia trpezlivosť. Priateľstvo, čo je zaujímavé, sa až tak extrémne nelíši od životného partnerstva, aj tam sú podobné možnosti. Ísť pri prvých náznakoch nudy, po banálnych konfliktoch od seba alebo to brať ako stavebný projekt, ktorý budujeme spolu a túžime, aby nám nespadol na hlavu, ale stal sa trvalým domovom, hniezdom záchrany, pretože svet tam vonku nie je jednoduchý?
Čo teda s ľahostajnými priateľmi? Hrať sa chvíľu na účtovníka, aj keď to nie je práve najvznešenejšie. Nezaujate spočítať má dať a dal. Nie, nemusí to byť presne 1:1, ale 20:0 je už blamáž. Potom už stačí jednoducho pustiť a čakať. Čo sa stane, ak nezavolám týždeň, dva, mesiac, kvartál? Ozve sa, aby zistila, či je so mnou všetko v poriadku? Možno. Ale možno sme sa jej už úplne vyparili z hlavy alebo sme jej dokonca privodili úľavu, že si už nemusí vymýšľať výhovorky.
Priateľstvá často vznikajú situačne. Pracujeme v jednom tíme, chodíme na rovnakú školu, do rovnakého krúžku jogy, venčíme psa v tom istom parku. Potom sa vydáme, zamestnáme, porodíme, odsťahujeme, a to pletivo, ktoré nás držalo pohromade sa ukáže nebyť z oceľového drôtu, ale z pavučiny. Tak ako po opadnutí hormonálneho tsunami skončí mnohý princ ako nevábna ropucha.
Mnohí ľudia by mali byť v pocite, že majú veľa priateľov, veľmi opatrní. Tí, ktorí sú vo funkciách, majú vplyv, zistia až potom, keď o ne prídu, kto z kolegov ich mal naozaj rád. Kým je čo dávať, kým má kto brať, telefóny pípajú. Potom? Nastane kompletný výpadok siete. Nebezpečné sú aj kluby „Všetci chlapi sú svine a dajme si víno“. Z tých má človek len škaredú vrásku povedľa úst a našlapnuté na cirhózu. A tá, čo si napriek tomuto čertovskému babskému krúžku niekoho nájde, skončí ako woodoo bábika. Samá ihla.
Najčastejšie je to beh života, ktorý dostáva od seba, splavne, prirodzene, bez bolesti. Sú však priateľstvá, do ktorých sme vložili veľa práce, energie a nádejí, že budú ako polárnikove zásoby jedla na jeho dlhej púti. Šťastný je ten, kto má dvoch-troch takých priateľov na zjedenie, a nie, mamičku nepočítame. Tá má nekonečné zdroje a my neobmedzený kredit od prírody.
Čo teda robiť? Nič. Nahradiť titul priateľ všeobecnejším slovom kamarát. Taký ten známy, s ktorým vás zvedie dohromady chodník alebo spoločensko-pracovné potreby. Povedať si, bodaj by som nikdy nemala väčšie starosti a opatrne vystrkovať tykadlá. Tam vonku, za ulitou, sú ľudia.
