Dozvedela som sa o tom náhodou na sociálnej sieti, ktorá už dávno supluje diskusie, ktoré sme voľakedy viedli na SME. Používala som na SMEčku nick babička Lívia a v praveku internetového prekárania som veru často zažívala nepríjemné chvíle. Tieto diskusie boli miestom, kde som bola po prvý raz osobne konfrontovaná s virulentným antisemitizmom. V reálnom živote, bez ochrany anonymnej prezývky, to človek žijúci v meste priamo do očí neschytá. Robí sa to poza chrbát, potichu, často poznať príslušného človeka po činoch a nie po slovách. Ale dobre, brala som to ako očkovanie proti kiahňam. Prichádzalo to po malých dávkach, "láskavosťami" postihnutý jedinec sa imunizoval. Dnes? Môže mi to byť úprimne ukradnuté.
Nestrkám hlavu do piesku, pozorne sledujem, čo sa deje, aby som sa v prípade potreby správne a včas rozhodla, čo urobiť. Osoby, ktoré dnes útočia zo svojho bezpečnej kadibúdky vymyslenej identity zablokujem, vymažem. Idem ďalej. A hlavne, diskutujem už minimálne. Pod zaujímavými témami je diskusia väčšinou zakázaná. Ak ju predsa povolia, vyzerá to často, ako keby niekto vyvalil dvere na blázinci, zapol wi-fi a rozdal počítače. Neobohacuje ma to, až na pár ľudí. Stará garda je už skoro celá preč, píše inam alebo už nepíše vôbec. Mnohí sme prešli na svoje privátne steny, kde si smer diskusie a zúčastnených plne určujeme sami.
Bolo však ešte jedno svetlo, maják v príboji slovnej dyzentérie. Pjotr. Pojem,pre mňa jednotka inteligencie a humoru. Bez toho, aby som chcela kohokoľvek uraziť, bol pre mňa vždy number one, niekým, kto vedel vždy viac ako ja, niekým, kto dával. Pravda, bol neľútostný k pokrytectvu a hlúposti, nebral si servítky. Viem si predstaviť, že červíčkom spôsoboval ťažké ujmy na sebavedomí. Tak ho nahlasovali, však kto chce psa biť, palicu si nájde. A tak sa nejako podarilo dosiahnuť, že mu zablokovali konto, nick alebo čo ja viem, čo to je, nikdy ma to nezaujímalo. Brigádnici, tymiánové fusakle, obrancovia dvojbunkových organizmov, dvojkrížov a blahorečeného Tisa, teroristov každej farby s dostatočnou mierou nenávisti k Izraelu, tí všetci zostali, pretože sú ako hydra. Odtnú im nick? Vytvoria si dva nové a túrujú svoju motorku nenávisti ďalej.
Pjotr to neurobí. Natoľko ho za tie roky poznám. Buď mu vrátia jeho meno alebo odíde. A má pravdu. Urobila by som presne to isté. Ak si ho toto médium nevie vážiť, ak sa administrácia blogu správa ako kosačka, ktorá nerozlišuje, čo zotne, tak nech si zostane s tou burinou, ktorá jej tu postupne narastie.
Bruderle, ak to čítaš, ak sa sem nevrátiš, vieš, kde ma nájdeš. Vyťukaj do okienka Beata Beregrad.
