Nepátrajú po ňom iba nájomní vrahovia. Skautku, hľadačku talentov, vysiela po jeho stopách aj známy vydavateľ kníh o umení, ktorý v pouličnom maliarovi vidí kultový potenciál a teda peniaze. Len ho treba dostať z ilegality do galérií a hlavne do aukčných siení. Sniper si však želá zostať v tme mestských zákutí.
Siahla som po adrenalínovom príbehu Ostreľovač aj preto, že ma už dlho zaujíma, prečo sú niektoré budovy otagované, iné nie. Železná brána nášho domu vyzerá ako lákavý stĺp, ktorý označkuje každý Rexo a Fifi, majúci cestu okolo. Čo deň, to nová výzdoba. Najnovší tag, ktorý som našla, sa líši od ostatných jasnočervenou farbou, pekný odtieň. Tag, to je vizitka writera. Tak si kresliči, umelci, mestskí kreatívni partizáni hovoria. Autor Arturo Pérez-Reverte strávil v spoločnosti sprejerov veľa času. Tento pôvodne vojnový spravodajca sa ocitol na bojisku iného druhu a podal o ňom kvalifikovanú správu.
Kniha Ostreľovač tvrdí, že mesto je bojisko. Bitky sa odohrávajú na jeho stenách, vagónoch, autobusoch, podjazdoch, mostoch. Bojuje sa o prestíž, o uznanie v komunite. Bojuje sa aj proti vlastnému strachu. Preto ak Sniper navrhne ambiciózny projekt, maľbu na obzvlášť neprístupnom, nebezpečnom mieste, je to výzva, skúška, ktorej ťažko odolať. Môže vás dostať na vrchol, ale aj zlomiť väz, a to doslova. Urobiť dojem na „veľmajstra“, testovať svoje hranice, bojovať proti systému, nech pod tým myslíme čokoľvek, je snom väčšiny začiatočníkov. Dokázať si, že som niekto, koho meno niečo znamená, koho tag, maľbu, bude vidieť každý, toto vnútorné pnutie dokáže Sniper využiť. Ale prečo to robí?
Čo je legálne, nie sú grafity, vraví chronicky známa replika. „Rozdiel medzi skutočnými grafitmi a inými, viac-menej tolerovanými a udomácnenými aktivitami spájanými s mestským umením, je ich agresívny individualistický, pouličný, protizákonný a tajný charakter.“ .....citát , str. 31 knihy.
Sniper je nielen odvážny, ale aj neľútostný k akejkoľvek ploche, ktorú si vyberie, nepozná rešpekt. Organizuje, plánuje, prostredníctvom sociálnych sietí nasmeruje svoje komandá a potom bombarduje, čiže pokreslí jedným motívom čo najviac plochy. Tak to napríklad schytá mesto Verona na sviatok svätého Valentína. Srdiečka ako výsmech sentimentu, gýča a kšeftu s láskou.
Že sa tým mesto ničí? A čo robia neónové nápisy, pútače, plagáty, reklamy, logá na autobusoch? To je vari okrasa? Mnohé diela na ulici sú nefalšovanými kusmi umenia. Iné len číry vandalizmus.
V očiach writerov beží červená čiara tam, kde sa dielo stáva legálnym. Pretože áno, existuje aj tolerovaný street art, v mojom meste dokonca býva festival, kde mesto uvoľní niekoľko stien a medzinárodne uznávaní muralisti, tak si hovoria, vytvárajú veľkoplošné maľby s posolstvom. Lenže pre puristov, ako je Sniper, to už nie je zaujímavé, berú to ako zapredanie sa systému. Akonáhle je z maľby prospech, pokiaľ za ňu nehrozí trest, je to o ničom. Pretože Sniper vraví, že skutočné umelecké dielo nesmie podliehať spoločenským a morálnym pravidlám doby. Grafity sú najčestnejšie umelecké dielo, z dôvodu, že ten, kto ich tvorí, z nich nemá úžitok.
Najneskôr potom, čo sa meno Banksy stalo notoricky známym aj úplným laikom, sa zo street artu stala móda. Sniper si myslí, že moderné umenie nie je kultúra, iba spoločenský konsenzus, klamstvo, fikcia, kde sa pre bohatých hlupákov manipulatívne určí, čo je hodné ich peňazí, Hirst, Koons, pani Abramovič, obchod, prachy, cirkus s diamantovými lebkami, kde končí umenie, kde začína bohapustý výsmech?
Čo teda Sniper chce? Jedni si myslia, že len zvyšuje svoju trhovú hodnotu a jedného dňa predá svoju tvorbu, návrhy a denníky za obrovské peniaze. Ale možno chce len rúcať systém, urýchliť jeho rozpad. V tom prípade by bol tento talentovaný človek nebezpečný fanatik. Tak ako tak, slávu má rád a potrebuje ju. Jeho projekty potrebujú aureolu autenticity. Vie, že writer kvôli dobrému menu urobí všetko a on týmito deťmi v podstate opovrhuje. Nezáleží na ich životoch, naopak, len smrť niekoho, kto písal v oblakoch dodá dielu lesk a slávu. Samozrejme, tento prístup nie je oficiálne kriminálny, pretože nikoho do rizika nenúti, ale vie veľmi presne, čo a ako dokáže v hlavách marginalizovanej, po vzrušení túžiacej skupiny mladých spustiť.
Raz za takúto výrobu anjelov bude musieť zaplatiť.
Arturo Pérez-Reverte
Ostreľovač
Slovart, 2015
