Za týždeň sa teraz stáva strašne veľa vecí. Samozrejme, len preto, že sa o všetkom dozvedáme v priamom prenose. Občas by možno bolo fajn, keby zlé správy vozil dostavník. Pomalšie, redšie. Voľakedy nebol twitter a tak sme boli ochudobnení, ale v tomto prípade by sa dalo asi skôr hovoriť o obohatení, o poryvy mysle momentálneho amerického prezidenta. Vyšetrovanie jeho spolupracovníkov kvôli možnej spolupráci s Rusmi v čase predvolebnej kampane ho doviedlo okrem iného k písomnému výkriku "ROBTE NIEČO!". Neviem, komu ho adresoval, neviem, len myslím, že viem, koho a čo mal na mysli. Pripomenulo mi to však dobrého anglického kráľa Henricha II. Plantageneta. Tomu strašne liezol na nervy Thomas Becket, arcibiskup cantenburský, ktorý sa takpovediac svojmu svetskému pánovi urval z reťaze. Nahnevaný panovník raz tak neurčito zreval do sály plnej verných: " To ma nikto nezbaví tejto pliagy? (Niečo také, skrátka, do something). Traja rytieri si mysleli, že to pochopili a vybrali sa za arcibiskupom a preklali ho mečmi. Kráľ mal problém, arcibiskup sa stal svätcom a rytieri dopadli zle. Preto treba byť v žiadostiach konkrétny.
Prezident to nemá ľahké, nemá ho rád ani Salman Rushdie. Dal to jasne znať v svojom najnovšom románe The Golden House, kde sa vyskytuje postava zelenovlasého jokera, víťaza prezidentských volieb. Jeho protivníčkou bola "batwoman". Predstava Hillary Clintonovej, ako lieta zo strechy na strechu bola ozaj mocná. Tešme sa, že si Salman nepredstavil mačaciu ženu. Recenzia knihy sa nepochybne dostane do Magazínu o knihách, lebo je to bizár nevídaný.
Streda priniesla spomienku na mŕtvych a mesto bolo prázdne, veľký dom duchov, ktorí sústavne pribúdajú. V New Yorku uzbecký fanatik zabil ľudí v mene Boha, ktorý na to príkaz iste nedal. Tu, v našej virtuálnej komunite zasa zostane prázdne miesto po Edovi Kladivovi, košickom fyzikovi, jaskyniarovi, zaujímavom človeku. Na SME, v praveku internetových diskutoval pod nickom pes13. Kto ste ho poznali, venujte tomuto večnému skeptikovi minútu svojho času. Neviem, či by moju výzvu ocenil, ale brániť sa už nevie.
Hlavnou udalosťou týždňa boli voľby do VUC. Nervy v bublinách sociálnych sietí boli napäté ako struny a priniesli nejednu hádku. Pochytili sme sa aj na logopedickú tému. Dlhodobo tvrdím, že oponentom nemáme nikdy vyčítať vrodené vady, nepovažujem posmech tohto druhu za produktívny a etický. Niekto je presvedčený, že ide o humor a každý spôsob, ako zosmiešniť hnedých oponentov je dobrý. Myslím si niečo iné. Vždy vydávam signály aj o sebe, vždy sa mám snažiť zachovať si úroveň. V prípadoch, keď máme plné vrecia pádnych argumentov, ktoré len treba správne a zrozumiteľne podať, nepotrebujeme ten jeden hrášok nevkusu. Samozrejme, každý sa môže smiať na čom chce. Môžeme sa k tomu vrátiť pred ďalšími voľbami alebo hoci už aj zajtra, dnes sa môžeme chvíľu tešiť, len tak, pretože aj keď účasť na voľbách nestála za veľa, výsledok je výborný.
