Potom som v televízii pozerala diskusiu o imigrantoch a migrantoch, vlastne som si ten rozdiel príliš neuvedomovala, ale už viem, že imigrant je prisťahovalec, čo chce zostať, migrant sa zastaví na nejakú dobu, len prechádza.
Čo som to vlastne chcela? O migrantoch niečo. Vďaka dedičskému konaniu mám jeden byt navyše, to sa jediným vnučkám stáva a tak ho prenajímam, podnikám v nehnuteľnosti, jednej ( copyright na výrok má O. Štefánik, spisovateľ). Robím to legálne a tak sa dostanem k zaujímavým nájomníkom. Býval u mňa Herr D., čistý árijec a chladný obchodník, čo však padol do osídiel krásnej slovanskej devy. Vysvetlil mi, že“ „ fíte, šéna by měla pýt inteligentní, ale my múši se koukáme nejdšív na tu slúpku, obal, nedá se níc ďélat“. Peknú šupku si tu našiel a vymenil starú pani D. za novú. Na ja, kann man nichts machen.
Potom prišiel riaditeľ škandinávskej firmy so škridlicami, prenajal si byt a spával v Slovane. To mi prišlo dosť divné, však fajn, malá spotreba vody a elektriny, ale opýtala som sa prečo. No vraj preto, že tam mu urobia raňajky. V mojom byte si zrejme len preväzoval kravaty, netuším.
Následne prišiel jediný Slovák, pán G. Veľmi mi pripomínal filmového Leona. Cítil sa sám a tak na kuchynskom stole v črepníku pestoval kvetinu. Keď bol mimo mesto, chodila som mu ju zalievať. Myslím, že potom, čo ho miestny kapitalista vyžmýkal, prebral jeho konexie a následne vyhodil, sa celkom rád vrátil k rodine. Kvet mi nechal.
Najzáhadnejší podnájomník bol Mister B. Prenajal si byt cez realitnú kanceláriu a nikdy, ani raz sa neukázal, len platil. Toho som mala úplne najradšej a predstavovala som si, že B určite znamená Bond, James Bond.
Pridriblovala veselá zmes basketbalistiek, všetko amerických dievčat, ktorým bola každá posteľ krátka a tak zrejme spali krížom cez manželskú. Bordelárky boli neskutočné a vždy sušili asi po sto párov ponožiek. Jediná výnimka bola Liron, izraelská pivotka, malá, ale s niečím takým v očiach, že by som si netrúfla spochybniť jej rodinný recept na macesové knedle. Posledná americká basketka si doviedla aj novomanžela. Skrutky bolo treba podoťahovať temer na všetkom. Nechala mi kocky, na jednej boli polohy, na druhej kaskadérske miesta činu. Evidentne tú hru hrali často.
Ešte tam prebehla švihnutá Heather, ktorá prišla na medicínu, ale nič sa neučila, len šila kilty pre svoju rozvetvenú škótsku rodinu.
No a včera som sa rozlúčila s Joannou, ktorá u mňa bývala tri roky a bol to strašne zaujímavý človek. Malá milovníčka rugby a futbalu z Lyonu, počerná, pretože mi vysvetlila, že praprababičku doviezli do Francúzska ako otrokyňu. Dnes má rodina významné mäsiarstvo a tak ju spôsob búrania, či skôr masakrovania mäsa na Slovensku permanentne fascinoval. Inžinierka geodetka, s mozgom ako britva, teraz odchádza, aby si doma urobila doktorát. Keby ju videl puncovaný rodoľub, zaradil by ju kvôli pleti niekam do Jarovníc, nedal by si námahu ju spoznať.
Mám veľmi rada týchto migrantov, každý jeden ma niečím obohatil a nemyslím tým poriadne zdanené nájomné. Aj imigranti sú fajn. Všetci zmrzlinoví králi, zlatníci, trhovníci, majitelia obchodov, študenti a krásavice v hidžábe, zmes Grékov, Arabov, Izraelcov, Škandinávcov, Američanov z fabriky, Ukrajincov, Čechov, veď je to skvelé. Keď v lete večer vyjdete na Hlavnú, budú obsadené všetky kaviarenské stoličky a to babylonské spletenie jazykov bude znieť ako hudba, veselá kakofónia, nielen jednoliata trávnica. Každému, čo jeho je a moje je toto a tak milí migranti, len prichádzajte a ak chcete, tak imigrujte a zostaňte. Zmestíme sa tu všetci, nemám strach a kto má, nech si žije v skanzene, jeho voľba.
