Môže sa stať, že vás nejaká židovská komunita alebo rodina pozve na takúto večeru, tak aby ste sa príliš nedivili zostave jedla pred sebou, tu je krátky návod na rozlúštenie kódu. Dnešné vzdelávacie okienko je o tom, čo sa nachádza na sederovom tanieri.
Čítanie, jedenie, pitie, počet macesov na stole, požehnávanie, všetko má presnú a nemennú choreografiu. Oslavujeme záchranu od stavebných prác na pyramídach, otroctva telesného a zároveň štart štyridsaťročného výletu po púšti, ktorý pomohol vyčistiť duše od otroctva duchovného. Pri sederovej večeri ide o symbolické jedlá, nie o kulinársku extravaganciu bláznivej kuchárky.Spravidla ich býva päť až sedem, v našich krajoch slovenských to bývajú tieto:
Karpas – zelenina namáčaná v slanej vode. U nás doma to bývala reďkovka, v jedálni, kam na seder chodievam teraz, uprednostňujú petržlenovú vňať. Ale pri neskorej večeri poteší ešte aj mokrý petržlen. Slaná voda sa vysvetľuje dvojako, buď ako pripomienka starovekého zvyku namáčať zeleninu do slanej vody alebo ako sa to interpretuje častejšie, majú to byť symbolické slzy našich zotročených predkov.
Zeroa – opečená kosť. Najlepšie jahňacia, ale keď nie je jahňa, dobrý je aj nejedlý koniec krídla, či hydinový krk. Vegetariáni kreatívne používajú opečenú červenú repu. Pred desiatou egyptskou ranou, smrťou všetkých prvorodených, ľudí aj zvierat, označili Židia dvere svojich príbytkov krvou zabitého jahňaťa a tak smrť ich domy prekročila.
Bajca – natvrdo uvarené vajce, na ktoré sa už v polokóme netrpezlivo čaká, ako na prvý jedlý chod. Tu sú na výber dve symbolické interpretácie. Veselšia tvrdí, že vajíčko je symbolom plodnosti a vážnejšia, že vajcia na tvrdo sú typický smútočný pokrm a pripomínajú zničenie prvého a druhého jeruzalemského Chrámu.
Charoset – veľmi dobrá vec, ktorú mám z celého taniera najradšej. Zmes strúhaných jabĺk, orechov, vína, korenia, hlavne škorice. Tu, podobne ako u macesových knedlí do polievky platí, čo rodina, to drobná odlišnosť. Samozrejme a ako inak, recept mojej mamy je najlepší. Symbolizuje maltu, ktorú predkovia pripravovali a používali pri stavbách pyramíd. Našťastie chutí podstatne lepšie.
Maror – trpké byliny. Na Slovensku jednoznačne chren, nevidela som použiť nič iné. Pripomína to trpkosť otroctva. Jedáva sa to spolu s charosetom a kúskom macesu, ako malý sendvič. Znie to ako riadna divočina, ale chute sú často len vecou zvyku a celoživotný tréning v kombinácii s hladom robia svoje. Dá sa to zjesť, dokonca to chutí.
Hazeret – trpká zelenina. Rímsky šalát, hlávkový šalát alebo ako náhrada slaná voda, tiež na pripomenutie si minulosti v poddanstve. Toto všetko sa je v presnom poradí, kombinované s čítaním Hagady, teda príbehu Exodu, pitím vína a jedením macesu.
Útechou pre nejedného zúčastneného sú povinné štyri poháre vína. Až po ukončení tejto spirituálnej časti nasleduje samotná „normálna“ večera, čo býva tradične polievka s macesovými knedľami a ako hlavné jedlo kuracie alebo hovädzie mäso so zemiakmi. Dezert je tzv. afikoman, zákusok, posledná časť macesu jedená počas obradnej večere.
Už počujem tie komentáre, ale rada by som pripomenula, že rituály sa vyskytujú v každom náboženstve, v každom spoločenstve. Je na človeku, aby si vybral, či ich bude dodržiavať, srdcom alebo formálne, či ich bude ignorovať alebo sa im posmievať. Majú schopnosť stmeľovať a schopnosť pripomínať človeku jeho korene. Môžu pomáhať pri spirituálnom hľadaní či sebaobnove. Ak aj často absentuje bázeň, ktorú vyvolávala čo len predstava ich porušovania, nie je zlé ich poznať. Sú súčasťou histórie, dejepisom našich rodín. Poznanie a používanie toho najlepšieho z tradícií obohacuje. Vedomosti ešte nikomu neuškodili a preto ich zbierajme a deľme sa o ne. Teším sa, že sa so mnou kamarátka podelí o syrek a ja jej za to odnesiem škatuľu macesu.
