Preklikla mi hlavou spomienka na slová z krátkej poviedky: „ Začiatkom roku sme začali stavať múr okolo celej štvrte...Stavba chránila našu osadu pred eventuálnymi nájazdníkmi. Veľkolepé architektonické dielo navrhol Phillippe Starck a bolo opatrené termokamerami a lasermi.“
Áno, krásne múry, nádherné ohrady. Napríklad Maginotova línia, české pohraničné pevnosti a samozrejme, nedobytná Trója. Potom príhodný kôň, ktorý sa do nej dostane pod nejakou zámienkou, najlepšie apelom na svedomie. Veď každý si má čo vyčítať, hlavne ten, kto sa má dobre a myslí si, že na svoj vysoký štandard má nárok, že jeho príjemný hedonistický život je jeho vec, ale mal by niečo uliať aj tým druhým, aby bol ešte o niečo krajší, lebo bude cnostnejší.
Bezpečná štvrť však už nie je bezpečná. Na múr sa útočí stále prudšie, krvavé nepokoje sa prenášajú v televízii v priamom prenose, vynikajúca sledovanosť. Už to nejde zastaviť. Pritom sa skúšalo aj po dobrom, hlavne po dobrom.
„Naposledy sedím na prvom poschodí kaviarne Flore. Vychutnávam si svoj posledný pohár coca-coly Heavy. Už to čoskoro skončí. Prichádzajú. Na konci bulváru Saint-Germain je počuť ich výkriky, slogany smrti, ohlušujúci zvuk ručne vyrobených granátov vybuchujúcich v módnych butikoch... už sú celkom blízko....Dúfam, že nebudú príliš krutí, že to bude rýchle. Že sa ma bleskovo zbavia. Treba povedať, že sme si to zaslúžili.“
V poviedke bolo príčinou nepokojov to, že nechali ľudí extrémne chudobných žiť v štvrti bohatých ľudí, pozorovať opulentný nadbytok, ktorý si nikdy nebudú môcť dovoliť. Nechali, aby sa sýtila ich závisť a nenávisť, pocit krivdy až do doby, kým vypukli nepokoje a násilím tú bedač zasa vysťahovali, pokus o spolužitie sa nevydaril. Ale požiar už vznikol a čoskoro horelo všade naokolo a bolo treba stavať múr a po čase už nepomohol ani ten.
Paralely sú tak očividné, že vysvetľovať čokoľvek ďalej by bolo urážkou čitateľa.
Použité úryvky:
Frédéric Beigbeder
Rukopis nájdený v Saint-Germain-des-Prés
(zo zbierky Povídky psané pod vlivem extáze)
Fra, 2012
