30. júl 2008
Z Košíc do Bratislavy vlakom, potom busom do Viedne. Koľko veterných mlynov som videla, júúúj. Na letisku sme sa hrali Bang, ako vo vlaku. Sedeli sme na zemi, ľudia pochodovali okolo... Vybavili sme letenku a odovzdali batožinu. Tete som dokonca povedala, že by som chcela sedieť pri okne a ona? Ona mi dala okno :D Dokonca na tej strane, ktorú som si predstavovala vždy. Bola som nadšená a možno som už aj otravovala svojimi otázkami, poskakovaním, nedočkaním sa :) Potom sme nastúpili, išli sme cez takú harmoniku :D Privítali nás letušky. Blížila som sa k svojmu miestečku pri okienku. Tam dve tety... A jedna sa ozvala, ooou... Či si k nim nemôže sadnúť ich ocko. A čo iné ako áno som mala povedať? Asi nie, no, nevedela som... Tak nakoniec som sedela v uličke vedľa uja a pri ujovi čiže pri okne sedelo čelo.. Tsss... Lietadlo štartovalo, to bolo krásne keď sa rozbehlo. Také rýchle, júj, a potom vzlietlo. Aj keď som nebola pri okne, mráčiky som zazrela!
Keď sme došli na letisko, vybavili sme si víza. Stretli Štefana a on povedal, že pôjdeme taxíkmi. Hups. S cudzími veľkými tmavými ujami s fúzami. Našťastie to vyšlo tak, že v každom taxíku bol jeden chlapec. Vo všetkých sedel vpredu len v našom som vpredu sedela ja. Nedokážem ani opísať pocity, aké som mala keď Peťo z druhého okna kričal, že dievčatá nemajú sedieť vpredu. Toho taxikára som asi tým ponížila, keďže som žena, a tie u nich nemajú veľké postavenie. Ale tá jazda bola, wíííí. Tá doprava tam, taxikári sa len predbiehali, tá rýchlosť... Všetci sa báli aspoň tak vyzerali, keď sme okolo nich počas predbiehania išli :D Jediná nadšená som bola ja - pravdepodobne.
Cesta trvala cca 1 hodinu. Na chatu sme došli okolo tretej ich času. Všetci nás čakali a ponúkli nás vodou. Smiali sa z nás a my z nich. Boli dosť unavení lebo Štefan im nedovolil ísť spať aby nás ráno nebudili. Rozdelili sme sa do izieb a šli spať. Monika spala podomnou. Na chvíľku sme sa zamysleli, prečo je naša poschodová posteľ nižšia ako ostatných, no keďže sa nám chcelo strašne spať, išli sme. Boli sme prekvapení, ako nám je horúco, prikrývame sa tenkou plachtou a oni? Oni dekami (čo bol veľký rozdiel). Ráno sme vstali (vlastne, ráno bolo keď sme šli spať) a Monika sa smeje. "Zuzka! Pozri na čom sme spali!" Zistili sme, prečo je naša posteľ nižšia, lebo to boli dve postele spojené lepiacou páskou :D To bol náš v podstate prvý deň v Aziku a začal záchvatom smiechu :D
31. júl 2008
Raňajky. Mali sme si vymyslieť niečo aby nám Azerbajdžanci uverili, že je to náš zvyk. Vymysleli sme, že si budeme vymieňať jedlo, prekladať z taniera na tanier. (To vzniklo ináč vďaka mne, keď som nechcela mäso z guláša a dávala som ho ostatným.) Oni si na nás vymysleli, že pijú čaj z tanierov :DTak sme sa smiali. ŠKoda, že nám to vydržalo len jedny raňajky. Po obede sme šli k moru... Jú, voda. Keďže tam strašne fúka, boli vlny. Trochu sme sa vybláznili a šli späť na Daču (to znamená chata). Tam sme mali prezentáciu o Slovensku. Tancovali a učili sme ľudovky, dali sme ochutnať naše jedlo, slaninu, salámmu, horčicu, najviac im chutili korbáčiky a nejaké naše sladkosti.
1. august 2008
Raňajky! :D Keďže som nechcela vajíčko, pýtala som sa naokolo. Nik nechcel, len Miri mi úžasne odpovedal: "You no I love you?" :D Chcel povedať, že či neľúbim vajíčko a vlastne povedal, že ma ľúbi? Strašne zlaté mi to prišlo ... :) Večer bola prezentácia o Azerbajdžane. Zatancovali nám oni. To bol tanec, všetci otvorené ústa. Kde sa hrabú naše ľudovky.
2. august 2008
Z tohto dňa si pamätám prechádzku na maják. Vietor fúkal a tam hore ešte viac. Tak fúkalo, že som ležala vo vetre! Doslova! Júúúj... Dole som šla s Tomášom a dala som mu vyskúšať moje okuliare zrkadlové :D A nie len zvonku, ale aj zvnútra, vidíš si vlastné oči.
3. august 2008
Po obede sme šli do mešity. Išli sme dvoma autobusmi, jeden žltý a druhý biely. No a cesta bola opäť zaujímavá :D Akosi to nie len taxikári majú potrebu sa predbehovať :D Aj autobusy, áno, malé špinavé rozhegané autobusy idú šialenou rýchlosťou a Azerbajdžánci ich ešte hecujú :D To sú zážitky. Chudáci tí čo sa báli :)
4. august 2008
Z tohto dňa si veľa nepamätám, len uličku a kruh dôvery, a večernú prednášku o školskom systéme.
5. - 9. august 2008 - tábor
1. deň tábora - Afrika. Prišli maličkí Azerbajdžánci, aj strední aj veľkí :D Rozdelili sme sa do skupiniek.
2. deň tábora - Európa. Bolo mi zle :( A čo horšie, práve na môj deň (ja som ho pripravovala). Mala som aj horúčku tak som si musela ísť ľahnúť a nechať všetko na ostatných. Všetci boli strašne zlatí ako sa o mňa starali.
3. deň tábora - Amerika. Ráno mi bolo lepšie, teplota nízka, asi žiadna. No keďže mi ešte chceli dať oddýchnuť, tak ma odviezli k sestrám matky Terezy :) Bolo tam pokojne, pekne. A spoznala som černošku, júj. Po pár hodinách po nás prišiel Martin a so všetkými sme šli do chrámu vyznávačov ohňa.
4. deň tábora - Austrália. Konečne s deťmi :) Bála som sa, že na mňa zabudnú, ale nie. Mali byť súťaže pri mori, ale bolo chladno. Boli smutní, aj my. Doobeda sme maľovali plagát Austrálie.
5. deň tábora - Ázia. To krásne dievčatko kt. meno si neviem spomenúť nám dalo magnetku Baku :) A bola som aj na stanovišti, kde úlohou bolo omotať jedného zo skupinky toaletným papierom :D Potom sa odovzdávali diplomy... Dostali aj rámčeky s fotkou našej skupinky... Po tábore a rozlúčke sme šli na ďalšie miesto kde horí oheň sám od seba :)
10. - 11. august 2008
Ide sa do mesta. Raňajky budú tam. Pozreli sme jednu budovu... a čože čože... Prší! V Aziku prší dva krát do roka a to už bolo! No tak sme tu my a chceme obzerať, prečo by nezačalo pršať? A tak riadne... Aspoň sme zistili na čo sú tie rúrky z tých domov. Tak sme chodili po strede cesty a do mlák nestúpali. Osušili sme sa v McDonalde aj naraňajkovali :) V Azerbajdžane raňajkujeme v McDonalde :D Potom sme šli na trhy. A tam vyjednávanie. Na vežu sme kvôli počasiu nešli a to bola tá veža čo je na každej magnetke. Pri míňaní posledných peňazí som si kúpila čaj a kilo pistácií, júúú.
Po večeri sme si vzájomne dali darčeky, my im tanieriky, pohľadnice a... neviem :( Oni nám pivo :D mušličkového panáčika, pero a Azerbajdžanský dres :D júj, krásny... Potom sme mali disco... A nakoniec cesta domov... Najprv bus a spievanie v ňom. Letisko. Plač. Objímanie. Kývanie. Jóóój.
rada by som článok a tiež jeho karmu venovala práve Farki ;) ďakujem...
