Posim si kucor

Včera sme odštartovali školský projekt, Ruka v ruke, financovaný nemenovaným kontom. Ide o to, že naša skupina tretiakov (sedem ľudí, vlastne šesť, jedna to vzdala) spolu so štvrtákmi (Z ich dvoch skupín budú s nami v akcii len niektorí, ostatní majú na starosti propagáciu a organizáciu podujatia) bude "učiť" osem mladých ľudí s mentálnym postihnutím pracovať na počítači v nejakých jednoduchých programoch, kde budeme dotvárať svoje fotografie. Projekt sa bude realizovať v októbri a novembri, a tak sme sa šli dnes zoznámiť s našimi partnermi. Najprv nám jedna z vychovávateliek vysvetlila, ako funguje ich zariadenie, akým ľuďom sa venujú, čo môžeme od nich čakať a ako sa k nim správať. Nešpecifikovala, akým postihom trpia naši kolegovia, no ubezpečila nás, že vybrali veľmi vhodných klientov (je to trochu neosobné, no takto ich nazývajú).Potom sme im povedali, ako bude projekt prebiehať, čo vlastne budeme robiť. Najprv sa odfotíme, a následne budeme svoje portréty v rôznych programoch "zhovaďovať" (profesorka si vybrala skutočne nádherné a inšpiratívne slovo, nie? :) ). Úplne jednoduché veci - dokresliť si okuliare, strapaté zelené vlasy, vybité zuby a pod. No, a napokon nám predstavili našich "študentov". Traja chlapci a päť dievčat. Vekom nás prevyšujú, no aj tak je toto pomenovanie vhodnejšie. Sú veľmi hraví, zvedaví, zdravo sebavedomí. A už sa nevedia dočkať. Ja už sa tiež teším. Napriek tomu, že je to len ďalšia práca navyše, ktorá mi vezme voľný čas.