Dnes je v kurze na Ukrajinu a Ukrajincov nadávať. A veru si to aspoň dvaja z nich zaslúžia. Ja som tam však zažil jeden príjemný šok, na ktorý v živote nezabudnem... Pred asi troma rokmi, keď na Slovensku vládol môj krajan Miky, schengenská hranica bola v nedohľadne a hraničný prechod vo Vyšnom Nemeckom fungoval aj pre peších „turistov“, mi kamarát, (ktorý sa musel starať okrem manželky aj o niekoľko frajeriek, tak si privyrábal predajom „značkového“ tovaru z Ukrajiny, tam kúpil za 500 tu predal za 1000...) líčil výhody „zájazdu“ za ukrajinskú hranicu... Ja, starý dobrák som sa nechal nahovoriť, hoci som neskôr pochopil, že základom jeho nezištnej lásky k blížnemu, bolo naplniť auto, aby ušetril za benzín... Aj napriek tomu, že som tam dokopy nič nekúpil a už v živote by som takúto akciu nechcel absolvovať dodnes neľutujem....Myslel som si, že som dosť ostrieľaný, teflonový jedinec, a že ma nič len tak ľahko nevyvedie z miery ale... Zlaté oči...