nastala dlha odmlka...a tak Tereza pokračovala:
boze preco v poslednej dobe mam pocit ze sa vkuse pri konverzacii s chlapmi bavim sama zo sebou?
znova ticho...
po chvili odpisal...
hm no nic teda,idem spat.
Ostala civieť na obrazovku a nechcelo sa jej to normálne veriť. Pomyslela si, že buď sú všetci muži takí nechápavý, alebo len tento...Chcela mu na to niečo ešte odpísať, no jediné čo sa zobrazilo bolo:
Marek sa zdá byť offline. Odoslané správy sa doručia, keď sa znova prihlási.
Myslela,že sa jej sníva...Bolo to už dávno čo sa odvážila povedať niečo z minulosti, čo vážne ľutovala. A on to zabije jednou vetou... Jednou jedinou. A vtedy to všetko pochopila. Bol koniec...Obliekla si kabát, a vyšla na záhradu. Nezvykla fajčiť, no teraz to vážne potrebovala. Sama v celom dome, tmavom a studenom a okolo úplné ticho. Rozmýšľala, čo asi tak urobí. Pomyslela si,že by možno mala ísť niekam veľmi ďaleko, nech ho nemá na očiach. Po líci jej stekala malá slza a v hlave jej hučalo. Bolo to prvý krát, čo sa k nej takto zachoval, aj keď to bolo už veľmi dávno čo jej povedal milé slovo.
Otvorila mail a našla v ňom staré správy...
mam ta straaaaaaaasne rad. vies o tom? cmuk.
Bolo ich tam veľa, no na viacej z nich už nemala silu.
Chytila pero a papier a začala písať:
Spravila som v živote veľa chýb. Ale ty si bol tá najväčšia. To, že som stretla práve teba, bolo to najhoršie čo sa mi mohlo stať, pretože sa topím v celom našom divnom vzťahu, ktorý vlastne ani nikdy neexistoval. Rezignoval si. A to ja neznesiem. Preto som sa rozhodla takto. Inak to nešlo. Prepáč. Stále ťa ľúbim. Zbohom T.
Zavolala ešte rodičom, povedala, že ich veľmi ľúbi, potom vzala lieky a fľašu, a pomaly, so strachom a pocitom, žemožno už konečne bude slobodná, ich zapila vodkou. Ľahla si a modlila sa...a pomaly zatvorila oči. Už navždy...a to všetko kvôli jednej vete: Idem spať, ahoj.
