Verejnoprávna novinárka, žena, dcéra, priateľka a občas aj nepriateľka. Zoznam autorových rubrík: poviedky, love is in the air, život blondínky/bratislavčanky, spoločnosť je..., moje myšlienky, Súkromné, Nezaradené
„Go-ri-ly do ba-sy!“ kričali davy ľudí na námestí a v treskúcej zime protestovali proti politikom. "Už mám toho po krk. Žijem z päťstoeurového platu a tí hajzli hore si rozdeľujú milióny," vysvetľoval vtedy týždenníku Plus 7 dní svoju motiváciu zarastený štyridsiatnik. Cestou na hradný kopec kričali všetci spolu "Vlastizrada!" a medzi sebou sa jeden druhého pýtali V akej krajine to preboha žijeme?!
Pár dní do šampionátu a všetci objavili Ameriku. Vraj turisti uvidia neporiadok a smeti... Organizujú sa hromadné upratovania, zbierania smetí, skrášľovania mesta. Ľudia to však nežiadajú pre seba, ale pre cudzincov. Klasický malomeštiacky syndróm - čo na to povedia druhí? To, na čo niektorí ukazujú prstom už niekoľko rokov, si zrazu všimli tí, ktorí tie smeti sami hádžu na zem.
Je televízia naozaj obrazom národa? Vysielajú naozaj to, čo ľudia chcú vidieť? Alebo vysielajú to, čo je najlacnejšie, a tvária sa, že to všetci chcú?
Je paradoxné, že s odstupom času človek vidí veci, ktoré v stave zamilovanosti a vzťahu nevidel. Zrazu zistí, že dvaja ľudia, znamenajúci pre seba tak veľa, boli v skutočnosti osoby, ktoré nemali absolútne nič spoločné. Osoby, ktoré sa rozchádzajú najmä v zásadných veciach v náhľade na život. Na facebooku vznikla skupina, ktorá má názov Som PROTI pochodu HOMOSEXUÁLOV v uliciach Bratislavy 22.mája 2010!. Osem z mojich priateľov sa stalo fanúšikom tejto stránky. Jeden je radikálny slovanista, ostatní veriaci. Možno aj preto som si nie celkom istá, či títo ľudia vedia niečo o skutočnej homosexualite.
Ideme s drahým k našim na obed po tej dlhej rovnej ceste popri poliach v Devínskej. Na Bratislavu možno dosť nezvyklé, ale zvyknú sa tam naháňať zajace, líšky a pásť srnky. Aj tentokrát. Stáli tam tri, pásli sa a moje mestské srdce poskočilo šťastím. Čo na tom, že kúsok od nich niekto vyhodil chladničku.
Smotánka na Markíze ma dostáva už dlhšie. Pozerám ju zväčša len náhodne, ak sme zrovna náhodou doma a obvykle len preto, že ide v čase, keď už má ísť iný program. Ale vždy na seba s priateľom neveriacky pozeráme.
Ešte vždy bývam plná ideálov a myslím si, že rozumným a slušným prístupom sa dá všetko vyriešiť. A každýkrát, keď sa o to pokúsim, si potvrdím, že nedá.
Môj minulý piatok sa niesol v znamení pohotovosti. Deň predtým som totiž pracovne riešila motokáry v Ivanke a po tom, čo všetci hostia odišli sme si šli (asi o jednej v noci) zajazdiť. Čo čert nechcel, stala sa menšia kolízia a mňa vystrelilo zo sedadla. Zastavil ma až volant a spôsobil mi značné bolesti v brušnej dutine. Okrem toho zakrvácanú ruku, ale to sa dalo prežiť.
V mojom živote som dospela do kritického bodu. V sobotu som totiž prišla za volebnú plentu a bezradne som stála nad tými papierikmi. A nie, nebolo to preto, že by som sa o politiku nezaujímala.
Viera bola pre mňa vždy dôležitá. Napriek zmenám mojich postojov, a pubertálnym vzdorovaniam som vždy verila v Boha. Vždy som sa hlásila ku katolíckej cirkvi, napriek tomu, že som s nimi nie vždy vo všetkom súhlasila. (Ale to nesúhlasím ani so svojimi rodičmi...)
Nebolo to prvýkrát čo som vošla niekam a prvé čo ma ovalilo bol smrad marihuany.Všetci majú sklenené, červené očká a tvária sa nenápadko. Ako vždy.
Pre mužov je vraj dôležité koľko sexuálnych partnerov mala žena pred ním...tým vyvoleným. Vraj čím viac penisov sa v nej nachádzalo, tým menej je atraktívna...a naopak, čím viackrát si to chlap skúsil, tým je väčší kanec...že vraj tak to zariadila príroda, a nie je to náhoda. Ehm. Príroda...
Práve som sa dočítala, že ak by ženy riadili ekonomiku, nebola by kríza. Wow. Sme vraj citlivejšie a najprv hľadáme alternatívy, preveríme si informácie a rozmýšľame o možných následkoch svojich konaní. Za to muži vraj hneď konajú a až potom rozmýšľajú. Zhodli sa na tom americkí a britskí vedci. Milujem generalizovanie.
Ja už od októbra počítam dni, kedy príde môj obľúbený čas...Sneh, stromček, vianočné trhy, lyžovačka. Áno, prídu aj darčeky a je to super. Ľudia, ktorí na vás myslia rozmýšľajú čím vás najviac potešiť. A presne toto je dôvod pre tých, ktorí si potrebujú zanadávať... Nadávajú na reklamy, na konzumnú spoločnosť...Vianoce predsa nie sú o tom Vianoce nemajú byť len o materiálnom, a podobné bla bla bla. A napriek tomu každý víkend zaplnia Avion tak, že dopravu tam musí riadiť polícia. Napriek tomu každý rok nakúpia tony darčekov, kvantá jedla. Ale na oko sa treba tváriť, však? Treba si zasa zanadávať, akí sú všetci povrchní a zlí...A čo tak nebrať to len konzumne? Chceme potešiť druhého a tak ho obdarovať. Na tom predsa nie je nič zlé. Ale čo by sme to boli za slovenský národ, keby sme boli aspoň na minútu spokojní?
Včerajšia reportáž na CNN o desaťročnej Nujood Ali bola naozaj šokujúca. Aj preto interpretujem tento príbeh aj vám, ak ste reportáž nevideli.
Hokejový Slovan mám rada a fandím mu. Vážne. Aj keď nás ľudia neznášajú, aj keď tvrdia, že všetky zápasy sú zaplatené (aj keď posledné zápasy ten pocit fakt nemám), ja stále fandím, ale pre mňa to znamená, že sa poteším keď vyhrajú, nadávam keď prehrajú a občas zájdem na zápas . Ale keď som si včera prečítala SME normálne som sa hanbila.
Vážne som alergická na ľudí čo si nerobia svoju prácu...Ale ak je niečo ešte horšie tak sú to ľudia, ktorí si robia svoju prácu, ale ZLE. Presne tak, ako aj na našej univerzite.
Rozhodla som sa byť ekologická...do práce sa nevozím ani autom, ani taxíkom... Najprv busom a potom peši...Áno, vrámci zdravého životného štýlu si dám každý deň 25 minút do práce, a 25 z práce. A človek sa po takejto ceste dozvie veľa vecí.
Ľahšie sa chová hnusne keď nikto nevie kto ste... Ľahšie sa kope do druhého, ktorý odhalí kúsok seba, keď vy ste celý chránený tým, že vás nikto nepozná. Blogeri súhlasia so zverejnením svojho mena, aj fotky, a každým článkom dávajú určitým spôsobom kúsok zo seba na blog.sme.sk. Všetko sa dá vydržať, ale odtiaľ potiaľ.
Čakám a predo mnou stojí mladý chalan...žiarivé žlté tričko na sebe, s veľkým nápisom www.vesmirni-lide.cz.
