Písmo:
A-
|
A+
Moje vlasy mi vejú v ľadovom vánku presne tak ako vtedy, len sú o čosi dlhšie. No dnes som na tejto ceste sama...myslím na teba, ako si sa smial a stláčal mi nos vždy, keď si si myslel, že klamem, aby si skúsil či je mäkký. Nie, toto všetko už nezažijem, toto všetko je už preč. Ty si preč. A ja ťa potrebujem viac ako kedykoľvek pred tým. Potrebujem ťa počuť dýchať, cítiť tvoj dotyk a smiech na svojej pokožke. Potrebujem počuť tvoj káravý hlas, keď vyvádzam...potrebujem ukázať cestu kam ďalej.
Ale dnes a už navždy tu budem stáť sama na brehu, pretože ty neprídeš. Ryby budú ďalej čeriť súvislý povrch jazera a ľudia budú aj ďalej milovať, ubližovať, odchádzať. Presne ako ty. Presne ako ja.
dobrú noc
