need fire? II.

Ráno som sa zobudila asi o desiatej. Pomaly som sa teperila do kuchyne, kde som musela vypiť ten husný nápoj na hlasivky, ako každé ráno. Bola to zmiešanina nejakej zeleninovej šťavy, surového žĺtka a mätového čaju. Vraj to pomáha, no ja myslím, že keby som to nepila, bola by som na tom asi veľmi podobne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Zavolal Johnny, že sa stretneme na raňajkách, kde si povieme čo a ako. Už sa asi nehneval, lebo bol celkom milý a ani mi nenadával. Pomaly som sa začala obliekať, nasadla do auta a dopravila sa na určené miesto. Johnny tam už sedel a objednal si nejaké blbé, americké, hrubé palacinky...ktoré vlastne ani nie sú palacinky...len američania to tak volajú. Napchával sa nimi a skoro si ma ani nevšimol. Potom na mňa zamával a usmial sa.

"Aspoň to včera stálo za to, keď už si zdrhla?" spýtal sa ma zvedavo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Zo začiatku to vyzeralo, že hej...ale potom som to veľmi rýchlo oľutovala. Má priateľku." hlesla som, a pozerala sa do kávy, aby som nemusela vidieť ako skúmavo na mňa pozerá.

"Vieš to na isto? Lebo ty si príliš domýšľavá... Povedal ti to?" spýtal sa ma výchovne, ako keby vedel čo sa stalo.

"Neviem to na isto, ale vydedukovala som si to z jeho telefonátu..."

"Bože...ty si niekedy jak malé decko...Prečo si sa ho to nespýtala? A kto to vlastne bol?" zasa začal s tým otcovským tónom.

"Musíme tu rozoberať môj osobný život? Si môj agent, tak sa staraj o moju profesionálnu stránku a už mi daj pokoj!" odvrkla som dosť ostro, až ho to zarazilo.

SkryťVypnúť reklamu

"To sa ti až tak páčil, že tu na mňa teraz hulákaš??Hmmm...tak to je zlé...No dobre, poďme k veci. O jednej máš fotenie, o tretej ťa čakajú v nejakej telke...to ti ešte upresním, chcú rozhovor, a večer máš voľno, výnimočne...ale moc si na to nezvykaj...Zajtra ťa čaká koncert v Paríži. Odlietame o 18:00. To je všetko. a teraz bež na to fotenie...a daj sa trocha dokopy. "

Zamrmlala som niečo na súhlas a postavila som sa. Odkráčala som preč a pobrala sa na fotenie.

Bolo mi vážne na nič. Zavolala som mame...chvíľu sme sa rozprávali len tak o živote. Spýtala sa čo sa deje...Tak som jej to porozprávala. Povedala,že by som mala prísť na chvíľu domov, keď mám voľno. Iba na pár hodín... a tak som poslúchla. Potrebovala som už, aby sa chvíľku staral niekto aj o mňa...

SkryťVypnúť reklamu

Na letisku som si požičala auto a šla som domov. Mama ma už čakala s navarenou večerou. Bola som jej strašne vďačná. Rozprávala mi,že zavolala Martine, mojej najlepšej priateľke, že pojdeme spolu do kina, aby ma nejako rozptýlila. Bola som jej celkom vďačná a v kine som nebola ani nepamätám. A tak som o hodinku a pol stála pred kinom a čakala na Maťu. Zvítali sme sa, a šli rýchlo do kina, pretože chvíľku meškala. Film už bežal a tak sme sa v tichosti usadili na svoje miesta. Nejaká komédia...celkom vtipná.

Zrazu som počula nejaký známy smiech...úplne ma zamrazilo...

"Čo je?"spýtala sa ma Maťa.

"Maťa...asi mi neuveríš...ale on pravdepodobne sedí za nami...sle neobzeraj sa!!!" povedala som jej potichu.

SkryťVypnúť reklamu

No,ale poznáte to...zvedavé ženské otočia vždy hlavu:)

"No, mala si pravdu...je celkom zlatý,"usmiala sa na mňa a pokračovala:"sedí tam s nejakou malou babou...asi jeho sestra. Ta mala je zlatá..."

"Čo???" spýtala som sa a otočila som sa už aj ja...no ale nevšimnite si dve baby otáčajúce sa pred vami... a tak si nás všimol.

Rýchlo sme sa otočili naspäť, akože my nič... my sme si iba obzerali operadlá svojho kresla...

Naklonil sa dopredu, a cez sedadlo mi pošepol do ucha:

"Vyhnala si ma...prečo? ani si sa nerozlúčila...Bolo mi smutno."

Bože...prečo je len taký zlatý...prečo sú všetci zadaní, takí zlatí...

"Počula som ťa telefonovať..." odpovedala som mu otáčajúc sa k nemu.

"A?" spýtal sa nechápavo...

"Akože A? S kým si to volal?" povedala som pohoršene.

Otočil sa na to malé dievčatko a povedal jej:

"Lucka, poď sem na chvíľku..."

Lucka zoskočila zo sedačky a naklonila sa k nám.

"Volal som ti v piatok asi o deviatej večer, keď si šla spinkať, Luci?"

"hmmmm..." zamyslela sa," to bolo vtedy, keď mi nemal kto porozprávať rozprávku, že?" a zamračila sa.

No, nejako mi to pomaly začalo dochádzať...a začala som sa nejako hanbiť.

"Čoho sa tak bojíš?" spýtal sa nechápavo. "Nie sú všetci takí, ako tvoj ex!" povedal a už sa nadychoval, že bude hovoriť ďalej, ale Lucka ho potiahla za rukáv a ťahala naspäť.

"Sľúbil si mi,že ten film uvidím!!!" a tak si sadol naspäť a ja tiež.

Lenže na film sa dalo ťažko sústrediť...a tak som sa po chvílke vybrala na WC, lebo to aj tak nemalo zmysel, sedieť tam.

Jemné úpravy pred zrkadlom a pomaly som kráčala naspäť. Vo dverách som sa zrazila s Martinom.

"Prepáč"povedala som mu a chcela som sa uhnúť, ale on ma chytil za ruku a pritiahol naspäť. Pohladil ma po vlasoch a začal sa pomaly približovať.

"Počk..." no nestihla som dopovedať, lebo ma pobozkal. Myslím,že mu bolo jedno, čo hovorím:)

Chcela som protestovať, no nebol na to priestor. Keď sme sa konečne dobozkávali, pozrela som sa na neho a objala ho.

"Musíš mi veriť, inak to nemá zmysel...Moja sestra je ešte malá...a zomrel nám nedávno otec. Ťažko to nesie, tak sa jej to snažím vynahrádzať...Prepáč, že som ti nič nepovedal...chápem,že to mohlo znieť blbo, ale nemusela si ma hneď vyhodiť." usmial sa, znova ma objal a jemne ma postrčil smerom do sály.

"Zmeškáme celý film...Daj mi tvoje číslo, hneď ako odveziem sestru domov ti zavolám. Neuteč mi prosím ťa..." povedal a poslenýkrát ma pobozkal na čelo.

Film skončil a ja som sa ešte chvíľu rozprávala s Maťou o tom všetkom, čo sa stalo. Odišla domov so slovami, že nebude prekážať:) a rozlúčila sa.

Stretli sme sa a prechádali sme sa len tak po Bratislave asi 2 hodiny. Bolo to fakt super. Rozprávali sme sa akoby sme sa poznali už roky. A ja som opäť pocítila tie butterflies v bruchu. Znova som bola aspoň na chvíľu šťastná. Neviem koľko to bude presne trvať, ale verím,že čo najdlhšie.

to be continued? ...we'll see:))

zuzana hanzelova

zuzana hanzelova

Bloger 
  • Počet článkov:  129
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Verejnoprávna novinárka, žena, dcéra, priateľka a občas aj nepriateľka. Zoznam autorových rubrík:  poviedkylove is in the airživot blondínky/bratislavčankyspoločnosť je...moje myšlienkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
SkryťZatvoriť reklamu