Nevera je u mužov viac tolerovaná ako u žien, napriek tomu si nemyslím, že muži by podvádzali viac. Mám pocit, že ženy sa len naučili menej o tom rozprávať. V každom prípade je otázne čo robiť, ak už sa niečo také pritrafí... Tak povedať to, priznať sa? Alebo žiť s výčitkami (ak nie ste natoľko vychcaný, že nemáte ani výčitky...) a čušať?
Priznanie
Ja osobne by som radšej čušala, ale to je iba môj názor...ale ako človek, čo si tým už prešiel mi dovoľte vyjadriť svoj názor nad priznaním sa. Jediné čo dosiahnete priznaním je, že vašu ťarchu na svojom svedomí, ktorú ste si spôsobili sami, prenesiete na vášho partnera, ktorý za to vlastne nemôže. Vám sa uľaví, jemu priťaží.
Ak už ste podviedli, tak si to radšej pekne vyžerte, majte výčitky, spapajte si, čo ste si navarili. Môžete si za to sami, tak pykajte. Ak ste sa rozhodli pre tento variant, zamedzte všetkým cestám odkiaľ by mohla táto informácia uniknúť. Najlepšie je zabezpečiť si, aby človek, s ktorým ste tento prehrešok spáchali, za žiadnych okolností nemal chúťky prezradiť to vášmu partnerovi. Pretože ak existuje niečo horšie ako to, že poviete, že ste ju/ho podviedli, tak je to to, ak to jej/jemu povie dotyčná osoba s ktorou to bolo.
Pri priznaní zásadne nehovorte podrobnosti - je to totiž úplne zbytočné. Podviesť ste podviedli a to, či to bolo v hoteli, v aute, v jej/jeho byte, alebo vo vašej posteli je úplne jedno. Jednoducho to nerozpitvávajte, stav vášho partnera to pravdepodobne ešte zhorší. Treba sa samozrejme pripraviť na rozchod, lebo iba málo ľudí to dokáže prekúsnuť.
Ak to chcete nejakým spôsobom svojmu partnerovi uľahčiť, snažte sa, aby sa to nedozvedelo okolie. Ak chce, nech o tom rozpráva sám/sama, ale nechajte mu/jej slobodne sa rozhodnúť kto konkrétne o tom má vedieť. Ak je niečo ponižujúce ešte viac ako to, čo sa stalo, je to rozhodne fakt, že o tom vie celé okolie. Buďte diskrétny, to je to najmenej čo pre neho/ňu môžete spraviť.
Podvedený
Podvedený partner to má troška ťažšie. Ak sa s tým chce vyrovnať, bude to ťažké. Ak nie, treba ísť ďalej. Rozoberaním situácie stále dokola nič neporiešim, akurát tak budem trápiť sám seba... Jasné, že prídu otázky prečo, čo mu/jej chýbalo, kde sa stala chyba... horšia je fáza, kedy sa podvedený začína cítiť menejcenný...prídu výčitky čo sme mohli spraviť inak, čo nám chýba, prečo?
Potom príde ďalšia fáza, kedy sa za prehrešok partnera začnete cítiť blbo vy. CHYBA! Nemáte sa za čo hanbiť...vy ste nič nespravili. Spravil to on/ona...nie, nie je z neho teraz pred všetkými kanec, a z nej úžasne žiadaná ženská. Je to ich hanba. Nie vaše zlyhanie. Na čo si však treba dať naozaj pozor je rozmýšľanie - veď on/ona si užila, tak mám teraz jednu neveru k dobru (naskytá sa tu príslovie, nerob druhým to, čo nechceš, aby robili tebe...).
Zachrániť vzťah?
Ak chcete vzťah napriek tomu zachrániť, a vaša nevera bola len prešľapom, ktorý ľutujete, bude to ťažké... Naozaj. Pripravte sa na to, že pri každej hádke má váš partner výsadu vytiahnuť vašu neveru, a vám v podstate nezostáva nič iné, len to prekúsnuť a hádku skončiť. Prvého pol roka, to je ešte celkom normálne...ak to trvá dlhšie, znamená to, že partner sa cez neveru ešte stále nevie dostať a je to zlé znamenie. Chce to veľa trpezlivosti, a často si treba dobre rozmyslieť, či to stojí za to. Na vzťahu to však napriek akémukoľvek snaženiu zanechá stopy, ktoré sa vynárajú neskôr, a zásadne v najťažších chvíľach.
Nevera nie je OK
Nevera nie je O.K. Je to zlé a všetkých, čo to robia by som nakopala do zadku. Ale všetci sme len ľudia, a každý pochybí v niečom inom. Polročná, opakovaná nevera však už nie je malým pošmyknutím, ale riadnym výstrelom mimo. Chronickí sukničkári budú prisahať, že sa to už vživote nestane, a aj tak to bude stále to isté dokola. Treba si dobre rozmyslieť čo spravíme s rozliatym mliekom... Utrieť ho a handru vyplákať, alebo nechať aj s rozbitým hrnčekom na zemi a ísť ďalej?
