"Ahoj" povedal a usmial sa. Bol zlatý...ale zatiaľ sa eľmi nepoznali...nejako sa hanbili, pritom obaja vedeli, že sa priťahujú.
"Ahoj" odpovedala mu a snažila sa usmiať rovnako úprimne, no nešlo to.
"Hej hej...stalo sa niečo?" opýtal sa a pristúpil k nej.
Sklonila hlavu a neodpovedala. Zdvihol jej pomaly hlavu a uprene sa jej pozrel do očí.
"No tak...čo je...?" spýtal sa ešte raz.
"Ja ani neviem...som zúfalá..." povedala a oprela si hlavu o jeho hruď. Prekvapilo ho to...Ale po chvíli mu prišlo celkom prirodzené, že ju rukami objal a snažil sa ju nejako povzbudiť.
"No tak...také zlé to určite nebude." povedal jej po tichu.
"Musím vyzerať ako úplná krava, že tu reevm a ani neviem prečo..." vzlykala, no nevedela to zastaviť.
"Vôbec tak nevyzeráš...je to úplne normálne..." povedal a odtiahol ju no stále ju držal za ramená. "Myslím, že ťa treba nejako rozveseliť. O koľkej dnes končíš?" spýtal sa.
"O štvrtej" povedala a utierala si slzy.
"Tak o štvrtej prídem pre teba." povedal.
Chcela nejako protestovať, ale on dodal: "A žiadne protesty!!! To bolo moje posledné slovo," usmial sa a odišiel.
Tesne pred štvrtou sa objavil vo dverách, vzal jej kabát a šli spolu k autu.
"Kam pôjdeme?" spýtala sa zvedavo.
"Počkaj, ešte si musím zavolať...mám totiž dve varianty...v prípade, že by tá prvá nevyšla." odpovedal a vytáčal nejaké číslo na mobile.
"Tak čo Maťo, máš to?" spýtal sa kohosi v telefóne. "Super. Diky. Máš to u mňa." a zložil.
"Tak, ideme ku mne." povedal a potom už celú cestu neprehovoril.ň
Vstúpili do bytu v širšom centre. Bol veľmi pekný. Moderne zariadený.
"Choď len rovno a cíť sa ako doma, prosím." usmial sa, troška ju postrčil a odišiel do kuchyne.
Šla pomaly, ale isto. Vošla do krásnej obývačky s veľkým televízorom. na stole bol popcorn, cocacola, mineralka a nejaké čudné sladkosti. Sadla si na pohovku a čakala. O chvíľu sa vrátil s červeným vínom a dvoma pohármi v ruke. Sadol si vedľa nej a zapol telku.
"Mám pre teba super komédiu. Dúfam,, že ťa rozveselí." usmial sa a šiel dať DVD-čko do playera.
"A ako sa to volá?" spýtala sa.
"Počkaj, počkaj...uvidíš." usmial sa a už si sadal naspäť.
Začal film. Na telke sa objavilo: "How to lose a guy in 10 days" nepoznala ho. No vyzeralo to celkom dobre.
Zobrali si pocorn, naliali si víno a pozerali.
Keď film skončil, pomaly si necítila brucho...
"Bola to taká sranda," povedala mu a ďakovne sa usmiala.
"Ale to je za málo...fakt. To je to najmenej čo som JA mohol urobiť pre TEBA." postavil sa a zobral prázndnu fľašu vína a poháre do kuchyne.
"Poď, zavoláme taxík a pojdem ťa odprevadiť." povedal a zdvihol ju za ruku zo sedačky. Zavolal taxík a začal sa obliekať.
Ona stála a pozorovala ho.
"No tak...šup šup...taxík už dole čaká..." popoháňal ju...
Pristúpila k nemu a stále mu pozerala do očí.
"Čo je...Spravil som niečo zle?" opýtal sa zo starosťami.
"nie...práve na opak..." povedala, pobozkala ho a objala.
"Ďakujem." pošepkala mu do ucha.
"To je najkrajšie ďakujem aké mi kto povedal" usmial sa. " a teraz už poď...fakt nás čaká taxík."
Na ďalší deň sa zobudila, upravila ako obvykle a pobrala sa do práce. Robila na najvyššom poschodí. Deň ako každý iný, no bola očosi šťqastnejšia. Išla na WC. Bolo jej nejako zle. Strávila tam asi 20 minút. Vyšla a zavalil ju kúdol dymu.
"Čo...Čo sa to deje?!" kričala, no nikto tam nebol...všade teplo a dym...a pri východových dverách šľahali plamene. Vyklonila sa z okna...a začala kričať o pomoc...Dolu boli hasiči...zamestnanci v bezpečnostnej vzdialenosti...asi 100 m od budovy. Začala panikáriť...Niečo jej síce kričali hore, ale ona im nič nerozumela...
Rozprestreli plachtu a naznačovali jej nech skočí...Strašne sa bála... Ale nakoniec sa odhodlala...skočila...padala... Radšej sa nepozerala kam... A potom už len bolesť...a studený chodník.
