No a takto vyzerá tá konverzácia často. Až sme jedného dňa prišli s Barborouna jednu myšlienku:
Keby sme boli homosexuálne zamerané, bolo by všetko jednoduché… Rozumiemesi, smejeme sa na rovnakých veciach, napadajú nás rovnaké asociácie, nehádamesa, ak, tak to normálne vyriešime…Barbora ma vždy vie rozosmiať, za akýchkoľvekpodmienok…A vždy mi padne dobre počuť jej hlas, keď sa stane niečo zlé.
Nelezieme si na nervy, a keď sa rozčuľujem, Barbora chytá ťažký záchvat smiechua div že sa neváľa po zemi…Preto sa nemôžem dlho rozčuľovať, pretože sa ochvíľu váľam na zemi od smiechu aj ja.
Má to však jeden háčik…(mimo reprodukcie, ktorú tu ťahať nechcem :)).Nemali by sme sa s kým hádať, udobrovať, milovať... Nemali by sme pred kým vyzerať dobre a stáť hodinu pred zrkadlom... Nikto by nám neliezol na nervy, a nemali by sme na koho nadávať...A to by teda bola dosť veľkánuda…
A tak smutne priznávame, že k svoju životu chlapov naozaj potrebujeme…Nielenna rozmnožovanie a zachovanie ľudského rodu, ale proste na všetko…
Ach, len keby všetci chlapi neboli také hovadá…Vzdychli sme si na konci nášhorozhovoru :)
(Česť všetkým výnimkám, ktoré budú čítať tento blog :))
