No, ono nielen, že to neprešlo, ono sa to zhoršilo. A tak som sa po dlhom trápení rozhodla ísť na pohotovosť. Možno si poviete, že rozumný nápad (asi to aj bolo rozumné), ale ja mám odvčera traumu na ďalšie dva nasledujúce roky...
Vošla som do ambulancie, sestrička a doktorka vtipkovali, že dajú výpoveď, lebo majú veľa pacientov. Potom sa pýtala na môj stav, nechala ma vyzliecť do pol pása, popočúvala moje úbohé choré priedušky. A teraz sa skúste dostať do takého amerického filmu, kde zrazu niekomu prepne a začne vám predpovedať budúcnosť... Až tak viditeľne jej teda nepreplo ale povedala mi presne toto:
"Slečna a bábo bude kedy?" ...druhá žena,sestrička, len tak letmo pozrela na dátum môjho narodenia a neprotestovala... (!!!)
"Fúúú, tak na to ja mám teda ešte dosť času, to si ešte počkáme..." povedala som.
"Ále, čo by. Vám tu teraz hovorím, že do dvoch rokov bude na svete malé, pekné, blonďavé, s kučierkami. No a práve preto musíte byť zdravá, aby ste boli fit, keď to príde..." povedala kľudným monotónnym hlasom, ako keby mi práve povedala, že zajtra si kúpim nové topánky...potom mi predpísala antibiotiká a s úsmevom ma poslala do lekárne.
A tak odvčera trpím stihomamom, že každý pohľad na nejakého muža môže znamenať "dieťa do dvoch rokov"...A tak sa už radšej nebudem pozerať a na nasledujúce dva roky sa asi radšej odsťahujem na opustený ostrov...
Aby ma nikto nechápal zle, deti sú super a ja chcem mať deti...ale mám 20 a študujem...sama sa cítim ešte niekedy ako dieťa :)
