Nenaplnená láska

Bola to partia priateľov, v ktorej boli trocha zvláštne vzťahy. Niektoré poznačené hádkami, iné náklonnosťou, no napriek všetkým pádom, držali spolu už viac ako 7 rokov. Maťo, Adam, Barbora, Lucia, Peťo, Eva, a priateľka Adama, Miriam, ktorú ostatní veľmi nepoznali.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Boli dva dni pred Silvestrom a oni všetci boli spolu na chate v horách. Chodievali lyžovať, po večeroch popíjali a bavili sa. Neočakávane sa však stalo, že Miriam veľmi nezapadla. Bola povýšenecká, stále niekoho poučovala a nič jej nebolo dosť dobré, napriek tomu, že boli na Adamovej chate, ktorá bola vysoko nadštandartne zariadená. Oproti predošlým rokom, kedy bývali na chatách bez normálneho kúrenia s polorozpadajúcimi posteľami, bol toto pomaly hotel Carlton. Mali tam veľkú plazmu, Dvd player, normálne kúrenie, 3 kúpeľne, biliard, a mnoho ďalších vecí. Bolo zvláštne, že aj v takýchto podmienkach sa dokázala sťažovať na posteľ, jedlo a stále chcela, aby Adam trávil čas iba s ňou. Akonáhle sa bavil s niekým iným a nebodaj to bolo ešte dievča, bola urazená a išla si ľahnúť. Takto to šlo už zopár dní. Barbore to bolo veľmi ľúto. Mali s Adamom veľmi zvláštny vzťah. Znamenali pre seba navzájom viac ako bolo zvykom pre ostatných, ale obaja boli zadaní. Asi pred rokom sa medzi nimi niečo stalo, no nikto nevedel čo. No odvtedy si držali k sebe patričný odstup.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako sa tak opakovala táto situácia každý večer, dva dni pred Silvestrom sa opäť Miriam urazila a šla si ľahnúť, no Peter to už nevydržal a ozval sa:

"Adam, vieš, že sme tvoji priatelia, ale s tvojou priateľkou sa nedá vydržať!" povedal mu so zamračeným obočím a založenými rukami.

"Prosím?!" spýtal sa prekvapene Adam a zjavne ho to trocha rozčúlilo.

"Počul si, je to s ňou strašné. Áno, je veľmi pekná, ale nedá sa s ňou hovoriť o ničom a drží ťa pekne na krátko, kamarát." pustila sa doňho aj Lucia.

"Kritizoval som ja niekedy vašich partnerov?!" začal zvyšovať hlas. "Povedal som ja niekedy niečo na tvojho Maroša?" ukázal na Luciu, "alebo na tvoju Janu?" pozrel sa na Peťa.

SkryťVypnúť reklamu

"Všetci sme vedeli, že to neboli ideálni partneri, a tak ich ani nebrali na každoročného spoločného Silvestra, Adam. Ukludni sa trocha prosím ťa. Veď o nič nejde, tak sa tu predsa nebudeme hádať. Tých pár dní tu spolu vydržíme v kľude." snažil sa to ukľudniť Maťo, a jemne naznačoval ostatným, aby brzdili, lebo Adam vyzeral už naozaj mimo.

"Takže si sa postavil aj ty na ich stranu?! To ste teraz všetci proti mne?!" zúfalo sa obzeral po všetkých až jeho pohľad skončil na Barbore.

"Barbora...nepovedz, že aj ty si to myslíš! Nenechaj ma v štichu, prosím, po tom všetkom!" prosebne čakal na rozsudok.

Barbora sa nadýchla: "Adam, pozri, nechcem stáť na nikoho strane, vieš, že ťa mám rada, ale ona je...je..." hľadala správne slovo, no už nemusela. Adam rýchlo vykročil k dverám a treskol za sebou dverami. V miestnosti ostalo úplné ticho.

SkryťVypnúť reklamu

"Idem ho trocha ukľudniť. Zoberiem si mobil, keby niečo." povedala Barbora, rýchlo sa obula, dala si budnu, zobrala aj Adamovi, ktorý vybehol len v tričku a pobrala sa von.

Sneh jej vŕzgal pod topánkami. Snežilo ako v rozprávke. Husto, a velikánske vločky. Prešla asi 20 metrov od chaty, kde bol altánok. Tušila, že tam bude. Vždy tam sedával rád a pozeral sa na hviezdy. Prichádzala k nemu od zadu. Ani len sa neobzrel.

"Priniesla som ti bundu." povedala, prisadla si a podala mu budnu. Celý sa trisol od zimy.

"Ideme sa prejsť, nech sa trocha zahrejeme?" navrhla Barbora. On ticho vstal a vykročil smerom od chaty. Rýchlo ho dobehla.

SkryťVypnúť reklamu

"Myslel som, že ma podržíš, ale asi som sa v tebe sklamal." povedal potichu, ale zreteľne.

"A čo som mala povedať? Že je milá a úžasná? Že je milšia a lepšia ako ja? Že je krásna? Čo som mala povedať Adam? Dotiahneš ju sem, a čakáš moje pochopenie? Celý čas ťa stále obchytkáva, ani sa od teba nehne, robí ti scény! Je to presný opak mňa! Tak ako môžeš čakať, že ťa podržím? Myslel si chvíľu aj na niekoho iného, ako sám na seba?!" stekala jej slza po tvári a značne zdvihla hlas. Nechcela, aby ju videl plakať. Otočila sa a chcela ísť preč, ale on ju chytil za ruku. Prisunul ju k sebe, chytil okolo pásu, a v tesnej blízkosti, keď už sa im takmer dotýkali nosy, zastal.

"Nechoď, prosím." zašepkal a utrel jej slzy. Pobozkal ju a privinul k sebe.

"Adam, sme obaja zadaní.Toto nemôžme...A ja ani nechcem. Nechcem, aby si mi znova ublížil. Už som ťa raz našla s inou, nechcem to prežiť znova." povedala a snažila sa odtiahnuť.

"S kým si ma našla? O čom to rozprávaš?" spýtal sa jej nechápavo.

"Pamätáš sa na ten večer, keď sme boli spolu? Povedal si, že ma ľúbiš." začala mu rozprávať.

"Ako by som mohol zabudnúť!" povedal a chytil ju za ruku.

"Na druhý deň som išla do tvojho bytu. Šla som po schodoch, a stál si pri výťahu. S Miriam. Stál si tam len v župane, a bozkával si ju na rozlúčku." povedala a odvrátila sa. "A teraz ma ospravedlň, ale ja už musím ísť, lebo prechladnem." povedala, otočila sa, a odkráčala k chate. Skoro pred dverami sa otočila, a povedala: "A nieže ostatným skazíš Silvestra! Nerob scény, a ospravedlň sa im, lebo spravím scénu ja." povedala sucho a vošla do chaty. Ostatní sedeli pri krbe a čakali.

"Tak?" spýtala sa Eva.

"Všetko je v poriadku. Hneď príde." povedala a pobrala sa hore do svojej izby. Ľahla si na posteľ a rozmýšľala.

Počula klopanie na dvere.

"Nechcem s tebou hovoriť! Choď preč!" zakričala smerom k dverám. No tie sa otvorili a v nich stála Miriam.

"Ahoj, prepáč, ale chcela som sa s tebou porozprávať." povedala po tichu.

"Poď ďalej." povedala a sadla si na kraj postele.

"Ľúbim ho." povedala a prisadla si. "Vieš prečo robím také scény?" povedala potichu.

"To naozaj netuším." odpovedala jej Barbora.

"Lebo on ľúbi inú, tak sa snažím udržať si ho silou. No dnes som pochopila, že to takto ďalej nejde. Ľúbi teba." povedala jej a oči sa jej zaleskly od sĺz.

"Ale prosím ťa. Mohol si vybrať medzi nami dvoma, a vybral si teba. Takže môžeš byť pokojná, medzi nami nič nie je." povedala jej Barbora chladným hlasom.

"Vtedy, keď si ma videla v jeho byte, tak som ťa videla." začala hovoriť Miriam s ťažkým povzdychom. "Deň predtým ma odmietol a ja som k nemu ráno prišla. Vyšiel len v trenkách, a keď som ťa videla, tak som ho rýchlo pobozkala, a dúfala, že odídeš. A presne to sa aj stalo, ale ja už takto ďalej nemôžem. Teraz už vieš pravdu. Pobalím sa a pôjdem domov." postavila sa a odišla z izby.

Barbora zťažka dýchala a snažila si to dať všetko dokopy. Zišla dolu po schodoch.

"Je tu Adam?" spýtala sa ostatných.

"Nie, ešte stále sa nevrátil. Už máme strach." povedal Maťo.

"Idem ho pohľadať. Keby niečo, zavolám." povedala, obliekla si bundu, dala si čiapku a rýchlym krokom sa pobrala hľadať ho. Prišla k altánku, ale nikto tam nebol. A tak sa pobrala k ceste, ktorá viedla do mesta. Vedela kam chodieval. Asi šiel do miestnej krčmy, čo je asi 4 km dolu cestou.

Zazvonil jej mobil. Vytiahla ho z vrecka. Na displeji svietilo: "Adam". Chcela ho zdvihnúť, no pošmykla sa na ľade a spadla. Mobil jej vypadol z ruky, no zvonil ďalej. a ona pomaly strácala vedomie. V diaľke už iba počula trúbenie nejakého vozidla. Vedela, že sa niečo stane, ale nemala už síl...

zuzana hanzelova

zuzana hanzelova

Bloger 
  • Počet článkov:  129
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Verejnoprávna novinárka, žena, dcéra, priateľka a občas aj nepriateľka. Zoznam autorových rubrík:  poviedkylove is in the airživot blondínky/bratislavčankyspoločnosť je...moje myšlienkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
SkryťZatvoriť reklamu