Začala som totiž chodiť na denné štúdium do Nitry. Cítila som sa tam trocha zvláštne, ale Nitra sa mi veľmi páči a tak som bola nadšená. Bohužiaľ, keď som videla výraz tvárí mojich nových spolužiakov, keď som im povedala, že som z Bratislavy, trocha to opadlo. Nechápala som, prečo všetci hneď myslia na to najhoršie.
Ale už som to vlastne pochopila. Nie je to tým, že by sme boli nafúkaní, alebo hlúpi. Jednoducho žijeme v úplne inom prostredí. Máme iné hodnoty, a iný spôsob života, ktorý sa na prvý pohľad všetkým zdá strašne odlišný.
Málokde chodíme peši, keď ideme do kaviarne, tak naozaj netušíme, že kaviareň je na kávu a keď chceme sendvič, alebo niečo pod zub, treba ísť do bagetérie...
Myslíme, že wifi je dnes už takmer všade zadarmo, pokiaľ sme v centre, a že ráno môžeme platiť v potravinách tisíckou.
Máme pocit, že autobusy chodia všade aspoň každých 15 minút a vieme, že pýtať sa niekoho: poznáš Zuzku z Devínskej? je viac ako hlúpa otázka, lebo v Devínskej je asi milión Zuziek a napriek tomu, že naozaj bývam v Devínskej, reálne tam poznám svoju rodinu a asi troch ľudí.
Máme pocit, že si nás nikto nevšíma, a aj keby, tak ho vidíme posledný krát v živote.
Žijeme v predstave, že keď je niekde veľké pivo za 22 korún, je to ako zadarmo, a ani vo sne nás nenapadne, že pre niekoho to stále môže byť veľa.
Predpokladáme, že všetci východniari sú hrozní, pretože tak to chodí na stredných školách v Bratislave...jednoducho všetci, čo výjdu zo strednej a nemajú rodinu na východe si to myslia, aj keď v reálnom svete sa s živým východniarom nestretli. Nakoniec sa poučia po pár rokoch, keď zistia, že slovensko sa nedelí na východ a západ, ale na normálnych a hlupákov - oba druhy sú všade, väčšinou rozmiestnení viacmenej rovnomerne.
Keď počujeme zaťahovať niekoho, z ktorejkoľvek časti Slovenska, myslíme si, že NIKTO nepočuje, že sme z Bratislavy, pretože MY jednoducho nemáme charakteristické črty výslovnosti, neee? :)
Mohla by som tu toho menovať ešte veľa, a možno si o mne myslíte, že to nie všetci, ale iba ja som takáto, ale vravím vám, že v mojej generácii v tom nie som sama:). Pointa tohto článku je však v tom, že my sme jednoducho len poznačení pohodlnosťou Bratislavy. Napriek tomu, že Bratislava vôbec nie je tak ďaleko, ako ostatné hlavné mestá v Európe, je cítiť dosť veľký rozdiel vrámci Slovensku. Ale v skutočnosti nie sme zlí, iba sme zvyknutí na určitý štandard. Ale v svojej podstate máme rovnaké problémy, a koniec koncov, aj tak všetci skončíme úplne rovnako, tak na čo si robiť zbytočné problémy!:)
